Mnohí z nás si už isto neraz kládli otázku, čo bude po strednej škole, kam nás zavedú naše ďalšie kroky. Či bude všetko podľa našich predstáv, alebo nastanú nečakané zmeny, ktoré nám prinesú nové skúsenosti a nových ľudí do nášho života. Hoci máme všetci iné plány a sny, všetkých nás spája naša Alma mater – naše drahé Golianko. V nasledujúcich riadkoch sa môžete začítať do príbehu absolventa našej školy Matúša Balogha.

Prečo práve Golianko?
Golianko som si vybral predovšetkým kvôli veľmi dobrému renomé a kvôli triede so zameraním na informatiku, ku ktorej som mal už aj na základnej škole veľmi blízko. Tiež som chcel vystúpiť z tieňa môjho staršieho brata a ísť na inú školu ako on, nechcel som byť stále „Tomášov brat”. Spätne musím zhodnotiť, že som urobil veľmi dobre.

Aké máte spomienky na svoje roky na Golianku?
Boli sme veľký a dobrý kolektív, ale prevahu 33 chalanov popri 3 babách bolo cítiť a hlavne počuť. Pre našich učiteľov sme určite museli byť výzva, hlavne na neslávnych výletoch či branných cvičeniach. Na Golianku mi ako predsedovi triedy prischla prezývka „predseda” a veľa študentov, ale aj učiteľov ma inak ani nepoznalo. Bol som taký ten štandardný jednotkár-dvojkár. Až na ruštinu, tá mi teda vôbec nešla. Musím povedať, že na Golianko mám veľmi dobré spomienky, aj keď raz čas sa mi sníva o tom, ako vystresovaný idem do školy, lebo som sa nenaučil na literatúru.

Prečo práve fyzika?
Veľmi dôležitý, snáď aj zlomovým bodom pre mňa bolo, keď sa nám v 2. ročníku vymenila fyzikárka za Janku Moravčíkovú, toho času doktorandkou na UKF. Propagovala u nás všetky popularizačné akcie, ktoré na Prírodovedeckej fakulte UKF robili. So spolužiakom Matúšom Sitkeyom sme chodili na všetky akcie a prednášky, a po čase sme chodili, aj keď žiadne neboli. Tak nejak sme sa dostali k projektu hmlovej komory, ktorú sme s Matúšom na UKF úspešne „rozbehali” a nakoniec vyhrali celoslovenskú SOČku.

Kde ste pokračovali po strednej škole?
Po maturite (2011) som zamieril do Bratislavy na MatFyz, odbor Fyzika. Prechod z gymnázia na vysokú školu nebol vôbec ľahký a úprimne, počas prvého semestra som pochyboval o tom, či to vôbec zvládnem. Vtedy som si povedal, že ak by ma aj vyhodili, chcem odísť so vztýčenou hlavou a pocitom, že som spravil maximum čo bolo v mojich silách, lebo nie je nič horšie ako si s odstupom času hovoriť čo keby som sa viac snažil… Moje maximum ale stačilo a časom som sa prispôsobil vysokoškolskému životu.

Kedy nastal zlom vo vašom štúdiu na vysokej škole?
V druhom ročníku som napísal email na Fyzikálny Ústav SAV, či by náhodou nemali nejakú brigádu na leto – a mali! Takto pomerne veľmi
ľahko som sa dostal k Martinovi Venhartovi na Oddelenie jadrovej fyziky, ktorý sa ma ujal a po lete ma pozval na jeho experiment vo Fínsku, ktorého cieľom bolo skúmať štruktúru a tvarovú koexistenciu izotopu zlata 179. Analýza dát z tohto experimentu ma zaujala a nakoniec som sa jej venoval v mojej bakalárskej práci. Pri voľbe špecializácie na magisterské štúdium tak bola pre mňa voľba jadrovej a subjadrovej fyziky jasná, aj keď to znamenalo, že som bol jediným študentom v ročníku. S Martinom ako mojim školiteľom som pokračoval aj počas magisterského a doktorandského štúdia, ktoré som už absolvoval priamo na FÚ SAV. Počas štúdia som zúčastnil experimentov vo Fínsku, Južnej Afrike a CERNe (Európska rada pre jadrový výskum), kde sme už merali s naším vlastným spektrometrom TATRA. Po PhD som získal prestížny INFN fellow v Laboratori Nazionali di Legnaro v Taliansku, kde skúmame jadrovú štruktúru s najpokročilejším gama spektrometrom na svete, ktorým je AGATA.

S čím sa zaoberáte v súčasnosti?
Momentálne som na postdoktorandskej pozícií v laboratóriu na severe Talianska, ktoré na niekoľko rokov hosťuje Advanced GAmma ray Tracking Array (pokročilé pole na detekciu a tracking gama žiarenia, AGATA). Zjednodušene povedané, sledujeme čo sa udeje okamžite po jadrovej reakcií, ktorú vyvolá zrážka urýchleného zväzku častíc s tenučkým statický terčíkom, ktorý je vyrobený z izotopicky-čistého materiálu. Našim cieľom je skúmať, pochopiť a popísať široké spektrum efektov, ktoré sa dajú v jadre pozorovať. Jadrová fyzika sa tak ako aj väčšina súčasných fyzikálnych smerov, venuje štúdiu komplexných systémov, v ktorých interaguje navzájom viacero objektov a aj najmenšia zmena môže spôsobiť drasticky iný výsledok. Čo sa mňa týka, snažím sa skúmať superdeformáciu a multistate mixing efekt v izotopoch vápnika, ale obyčajne programujem alebo behám po laboratóriu so skrutkovačom v jednej a lepiacou páskou v druhej ruke.

Aké máte plány do budúcna?
V budúcnosti sa určite plánujem vrátiť na Slovensko, kde ma čaká priateľka. Veľmi by som chcel ostať vo vede, teda v akademickom svete. Jeden ale nikdy nevie ako sa veci vyvinú, lebo vedci spravila žijú s 1-2 ročnými kontraktmi, čo nevytvára veľmi stabilné pracovné zázemie.

Čo by ste odkázali terajším študentom nášho gymnázia?
Určite si užite Golianko. Je dosť možné, že v živote stretnete veľa ľudí, s ktorými si budete tak blízki, ako ste si teraz so spolužiakmi. Čo sa týka otázok: nehanbite sa pýtať a neprestávajte sa pýtať. Zlé otázky síce existujú, ale najhoršia je tá, ktorú si necháte pre seba. Na záver by som už len dodal, nech už si vyberiete v živote čokoľvek, dajte tomu svoje maximum.

 

[text: Natália Ťapušová; foto: vlastné zdroje]