Ako to už zvykom býva, i tento rok k nám zavítali výmenní študenti a výpomoc k vylepšeniu našich schopností v nemeckej konverzácií. Nepochybne ste rovnako zvedaví ako my, kto sú tieto osôbky zač, preto vám s radosťou priblížime Pascala, ktorého ste mohli stretnúť na hodinách nemeckého jazyka a na príprave na Deutsches Sprachdiplom (DSD) i výmenné študentky Marion a Laure z Belgicka v krátkom interview.
Všimli ste si nejaký rozdiel medzi vzdelávaním v Belgicku a na Slovensku?
Marion: Je to veľmi odlišné, viac sa mi páči vzdelávanie na Slovensku! Učitelia sú viac otvorení a nápomocní. V Belgicku je vzťah vyučujúcich k študentom viac formálny. Ďalším rozdielom je, že na Slovensku sa na začiatku každej hodiny musíme postaviť. To v Belgicku nerobíme.
Laure: Veľký rozdiel je v tom, ako sa žiaci správajú k vyučujúcim. Mám pocit, že na Slovensku majú študenti väčší rešpekt k učiteľom a všeobecne dávajú na hodinách väčší pozor, čím aj mne uľahčujú sústredenie sa na učivo.
Čo máte na našom gymnáziu najradšej?
Marion: Prestávky! V Belgicku ich nemáme medzi všetkými hodinami, a preto musíme častokrát utekať z jednej budovy do druhej bez možnosti najesť sa alebo porozprávať sa so spolužiakmi. Trávenie času s kamarátmi je ďalšou vecou, čo tu mám rada. Myslím, že tu je vybudovaná úžasná komunita.
Laure: Páči sa mi, že vyučovanie končí skôr, no na rozdiel od ostatných nemám rada prestávky medzi hodinami. Mám pocit, že vždy, keď sa začínam sústrediť na hodinu, zazvoní. Taktiež rada nosím papuče v budove gymnázia.
Čo vám na Belgicku najviac chýba?
Marion: Moja sestra.
Laure: Môj pes. A hranolky! Aj ryby. Hlavne losos.
Myslíte si, že jedlo v Belgicku je lepšie?
Marion: Mne slovenská kuchyňa chutí napriek tomu, že je iná. Určite si odkladám niektoré slovenské recepty na neskôr.
Laure: Nepovedala by som, že je lepšie, ale určite je iné. V Belgicku nekonzumujeme toľko tukov. Mám pocit, že tu dávate do všetkého veľmi veľa oleja. Prvýkrát, keď sme na Slovensku jedli polievku, boli sme veľmi zmätené vrstvou oleja na vrchu.
Aké je vaše obľúbené miesto na Slovensku, ktoré ste doposiaľ navštívili?
Marion: Zatiaľ som veľa miest na Slovensku nenavštívila, ale páčia sa mi Topoľčany!
Laure: Bratislava je nádherné mesto. Veľmi sa mi páči jej historické centrum a najkrajšia je rozhodne v noci.
Aký je váš obľúbený predmet, ktorý študujete v Belgicku a aký je váš obľúbený predmet na Slovensku?
Marion: V Belgicku je mojím obľúbeným predmetom francúzština ale na Slovensku sú najzaujímavejšie informatika a umenie a kultúra.
Laure: V Belgicku mám najradšej drámu a psychológiu, keďže na psychológií len pozeráme filmy, ale tu si myslím, že je najzaujímavejším premetom občianska, pretože tam preberáme politiku, ktorá ma veľmi zaujíma.
Vieme, že sa pokúšate naučiť slovenčinu. Myslíte si, že je to ťažký jazyk?
Marion: Podľa mňa je to ťažké, ale snažíme sa. Niekedy poviem vetu po anglicky len s jedným slovenským slovom, no najťažšou časťou sú koncovky. Tie sa stále menia. Ale viem povedať: „Som unavená.“ To je perfektné! Laure: Marion toho vie po slovensky určite viac než ja, ale ja viem povedať: „Som zemiak,“!
Niektoré predmety sa učíte po slovensky. Akým systémom sa na ne pripravujete?
Marion: Na tieto hodiny si nosím slovník, ktorým si prekladám slová napísané na tabuli a tie si napíšem do zošita.
Laure: Ja tieto hodiny presedím a snažím sa počúvať, aj keď ničomu nerozumiem. Niekedy robím niečo podobné ako Marion, v slovníku si vyhľadám preklad slov napísaných na tabuli. Tieto hodiny sú však ťažké, keďže slovenčina sa ani zďaleka nepodobá francúzštine ani angličtine.
Píšete písomky so zvyškom vašej triedy?
Marion: Ja áno. Na Slovensku budem desať mesiacov, a som viac menej ako obyčajný študent.
Laure: Ja som nepísala písomky celý prvý mesiac, nepíšem testy z predmetov, ktoré máme po slovensky, avšak písomky z predmetov po anglicky písať budem. Nebudú ma ale známkovať. Učiteľom v Belgicku pošlú slovné hodnotenie mojich výsledkov.
Ako vychádzate so spolužiakmi?
Marion: Určite sú veľmi otvorení voči mojim pokusom hovoriť po slovensky. Niekedy vyskúšam zahrnúť do konverzácie aj slovenské slová a vždy sa stretnem s povzbudením, aj keď viem, že som to nepovedala najlepšie.
Laure: Spolužiaci sú veľmi milí a ústretoví. Uvedomujú si, že je to pre nás ťažké.
Čo ovplyvnilo tvoje rozhodnutie prísť na Slovensko?
Pascal: Už ako šestnásťročný som rozmýšľal nad vycestovaním do zahraničia, keďže môj bratranec bol v tom čase súčasťou jednej menšej organizácie UNESCO, ktorá poskytovala možnosť študentom, zväčša pochádzajúcim z Nemecka, vycestovať do zahraničia. Veľmi ma to oslovilo, a keď som dovŕšil osemnásť, povedal som si, že idem aj ja! Povedali mi, že mám možnosť navštíviť jeden z Európskych štátov, a samozrejme, potom, čo som počul, že kamarátovi rodičia žili určitý čas na Slovensku, bolo rozhodnuté.
Prekvapilo ťa niečo na štýle vzdelávania na Slovensku?
Pascal: Popri asistovaní na hodinách nemčiny som si všimol, že na Slovensku nekladiete taký veľký dôraz na slovnú zásobu, ako pri učení cudzích jazykov v Nemecku. Povedal by som, že sa na jazyk zameriavate viac všeobecnejšie. Prestávky sú tu taktiež iné. My máme jednu veľkú prestávku, ktorá trvá hodinu a pol, a potom len päť minútové prestávky na presun do jednotlivých učební.
Čo ti na Nemecku najviac chýba?
Pascal: Asi moji kamaráti. Som z dediny, takže mi chýbajú aj výlety, ktoré sme si s nimi po okolí zorganizovali. Postupom času som si samozrejme našiel kamarátov aj tu. Spočiatku to bolo ťažké, kvôli jazykovej bariére, ale už sa to pomaly zlepšuje.
Ako si na tom so slovenčinou?
Pascal: Organizácia mi platí hodiny slovenského jazyka, čiže ich prirodzene musím navštevovať. Naozaj sa chcem naučiť slovenčinu, keďže je to úplne iný typ jazyka, nepodobá sa na angličtinu ani nemčinu. Veľmi ma fascinuje, i keď priznávam, že je zložitý.
Našiel si miesto na Slovensku, ktoré ťa oslovilo?
Pascal: Ešte som nevidel veľa častí Slovenska, ale stará časť Bratislavy sa mi páčila.
Aký je tvoj názor na Slovenskú kuchyňu?
Pascal: Určite mi chutia Slovenské syry! Aj vaše tradičné jedlo, bryndzové halušky. Vynikajúce!
[text: Nina Eliášová a Ema Drábeková; foto: vlastné zdroje, Adam Kožík]
