Pani profesorka Kovarčíková učí na našej škole už štyri roky. Kvôli jej výnimočnej osobnosti, skvelému prístupu k učeniu a výnimočnému sbôsobu vyučovania na hodinách sme sa s ňou rozhodli spraviť interview. V ňom nám odpovedala na rôzne otázky, osobné i viac profesionálne. Svojimi odpoveďami opisuje vlastné zážitky, skúsenosti a v neposlednom rade jej osobnosť.

Mohli by ste nám povedať niečo o sebe?
Volám sa Sabína Kovarčíková, naGolianku pôsobím štvrtý rok a učím tu anglický a slovenský jazyk ako i literatúru. Pochádzam z Dolného Kubína na Orave, ale už viac ako polovicu svojho života som strávila v Nitre.

Prečo ste prišli práve na golianko?
Na Golianko som prišla, pretože som mala výborný pocit zo svojho pracovného pohovoru, páčila sa mi tunajšia atmosféra a možnosti profesionálne rastu, ktoré sa mi rysovali.

Mysleli ste si, že budete učiť na gymnáziu v Nitre?
Z časti aj áno. V Nitre som chcela zostať najmä z praktických dôvodov, pretože moje tri deti tu tiež navštevujú školu.

Chceli ste sa vždy stať učiteľkou?
Už ako škôlkarka som sa hrávala u mojej starkej v Prievidzi na školu (posadila som plyšákov a bábiky na schody, vyrobila som si triednu knihu a dávala som poznámky). Počas ZŠ som chcela byť archeologičkou a neskôr aj novinárkou, ale napokon som si vybrala študijné odbory ANJ a SJL, tak nejako inštinktívne, aby som sa vyhla matike. Až počas štúdia na VŠ som si vlastne uvedomila, že môj detský zabudnutý sen sa mal stať realitou.
Práca pedagóga, rovnako aj ako práca lekára, je poslaním, to nerobíte iba kvôli peniazom. Rada pracujem s mladými ľuďmi, rozprávam sa s nimi a zaujímajú ich názory a pohľady na svet. Páči sa mi predstava, že ich sprevádzam kúsok na ich ceste na našej škole a dávam im (prostredníctvom výchovy a vzdelania) krídla, aby mohli letieť za svojimi snami.

Čo sa vám páči, prípadne nepáči na našej škole?
Teším sa, že máme priestor a podporu zapájať sa do rôznych skvelých (aj medzinárodných) projektov, v ktorých študenti získavajú zručnosti 21. storočia. Na druhej strane, častokrát nás to vyčerpáva na úkor vlastného voľného času. Pre mňa osobne je tiež veľkou výzvou skĺbenie práce a rodiny.

Ako ste sa dostali k dofe?
K DofE som sa dostala postupne. Najskôr len ako mentor pre oblasť talentu, pretože ma oslovila jedna moja študentka kvôli konverzáciám v AJ. Na ďalší rok ma zastavili kolegyne na chodbe, či by som chcela skúsiť ísť aj na expedíciu. Presné informácie som nemala, ale páčil sa mi ten nápad (turistiku mám veľmi rada), takže ma poslali na školenie do BA a odvtedy som tam. DofE je láska – ako sa píše na jednom odznaku, ktorý som dostala a absolútne sa s tým stotožňujem. Je to fantastická príležitosť nielen pre študentov, ako sa pripraviť na dospelácky život, ale aj pre nás, učiteľov, pretože máme možnosť dôkladne spoznať svojich žiakov v neformálnom prostredí.

Najobľúbenejší zážitok s vašimi kolegami?
Toto je ťažká otázka… Dodnes sa napríklad smejem, keď si spomeniem, ako sme s Katkou Kettmannovou chodili v Holandsku v rámci výmenného pobytu do školy zásadne vo všetkom, čo sme si zbalili do kufra – taká nám tam bola zima. Čiže aj v 2 bundách naraz a ešte k tomu na bicykli!

Aký je váš najobľúbenejší zážitok so študentami?
Doteraz asi Londýn s mojou triedou II.AJ. Bola som na nich veľmi pyšná, ako fantasticky zvládli nielen náročnú cestu, ale aj orientáciu v tomto veľkomeste. Super chvíle zažívame so študentami aj počas expedícií. A okrem toho mám tiež veľmi rada neformálnejšie školské akcie, napr. naše vianočné trhy.

Akou študentkou ste boli vy?
Bola som klasická šprtka. Vždy som sa učila všetko poctivo. Druhá vec je, že nie vždy som všetkému nabiflenému aj rozumela Najviac som zbožňovala literatúru a angličtinu – čo mi ostalo dodnes, našťastie, keďže to sú aj predmety, ktoré na Golianku učím. Naopak, úplný postrach pre mňa boli matika, fyzika a chémia – absolútne im nerozumiem.

Čo radi robíte vo vašom voľnom čase?
Rada svoj voľný čas trávim aktívne, napríklad športom (beh, jóga, cestný bicykel). Okrem toho veľmi rada pečiem a čítam romány v angličtine.

Poviete nám aj nejaký zaujímavý fakt o vás na záver?
Bojím sa akýchkoľvek operencov, som tiež alergická na lieskovce, neznášam oranžovú farbu a nepoužívam Instagram.

Veľmi pekne ďakujeme pani profesorke, že si našla čas a podstúpila toto interview. Taktiež si v mene žiakov dovolíme popriať veľa šťastia, trpezlivosti a ešte viac úsmevných zážitkov pri jej pôsobení na našom gymnáziu!
Dúfame, že ste sa vďaka tomuto rozhovoru dozvedeli o pani profesorke niečo nové, a spoznali ju viac aj z osobnostnej stránky :).

 

[text: Pavla Zabáková; foto: vlastné zdroje]