S Erazmom na pol roka

Program Erazmus+ nesklamal študenov ani tento polrok. Našej škole bola poskytnutá možnosť výmenného pobytu v zahraničí, a to až na celý polrok! Prirodzene, žiaci neváhali a uchopili sa núkajúcej sa príležitosti. Tentokrát na šesť mesiacov do neznáma vycestovali Bohdan Mudryk z II.AJ, Katarína Vojteková a Miroslav Krupa zo VI.SXA spolu s Annou Čavčíkovou zo VII.SPA. Ak hľadáte odpoveď na otázku „Ako sa im tam darí?“, ste na správnom mieste.

V akom meste bývaš?

Bohdan: Bývam v Taliansku v mestečku Castel San Giovanni, presnejšie na jeho okraji. Je naozaj malé a veľa tu toho nie je, ale má veľmi prijemnú a pokojnú atmosféru. Ľudia sú tu podľa osobnosti a aj celkovo veľmi rôznorodí, je tu veľmi pestrá paleta národnosti. Najbližšie väčšie mesto je Piacenza, kde aj navštevujem kurz taliančiny.
Katka: Bývam v Španielsku v meste Alcoj, ktoré má 60 tisíc obyvateľov. Všetci vravia, že to je malé mesto, ale mne sa to vôbec nezdá. Alcoj je v údolí a obklopujú ho hory, do ktorých chodíme každý víkend na túry. Jedna z týchto hôr sa vola Fuente Roja. Čo sa týka prírody, veľmi ma prekvapilo, že je tu vo februári relatívne zima a hory sú pokryté kvitnúcim rozmarínom a rozkvitnutými mandľovými stromami.
Miro: Bývam v meste Antverpy v Belgicku. Je krásne, historické, ale stále je to pre mňa celkom zmena. Je to predsa len polmiliónové mesto, ktoré funguje úplne inak ako to, na čo som bol doteraz zvyknutý. Páči sa mi ale napríklad to, že sa tu veľa používajú bicykle. Deti chodia do školy na bicykloch, dospelí do roboty, niekedy je to dokonca rýchlejšie ako auto či električka. Je to zaujímavý spôsob dopravy.
Anna: Bývam v malom pokojnom mestečku v Belgicku, volá sa Limal. Má okolo 9000 obyvateľov a úprimne sa tu toho moc nedeje. Je tu športová hala, 2 pekárne a obchod s potravinami. Možno je tu toho viac, ale priznám sa, že som Limal ešte moc nepreskúmala.

Aký máš vzťah so svojou hostiteľskou rodinou?

Bohdan: S mojou rodinou som fakt na skvelej úrovni, vychádzam s nimi perfektne. Moja mama je veľmi milá a nápomocná, otec je zábavný a veľmi priateľský, tak ako aj moji bratia. Stojím si za názorom, že lepšiu rodinu som fakt dostať nemohol.
Katka: Moja rodina je svetlým bodom všetkého, veľa sa rozprávame a hlavne víkendy trávime spolu. Moja hostiteľská sestra je naozaj slniečko a veľmi rada ju počúvam keď hrá na klavíri a spieva! S otcom sa máme vždy o čom porozprávať, keďže nás oboch zaujímajú jazyky, príroda či konšpiračné teórie a mama je pre mňa veľkou podporou a zdrojom objatí.
Miro: Už od prvého momentu čo sme sa stretli na letisku boli ku mne veľmi milí. Snažia sa, aby som sa u nich skutočne cítil ako doma. Mám aj dvoch súrodencov, ktorí mi boli (a aj stále sú) tiež veľmi nápomocní.
Anna: Moja hostiteľská rodina je veľmi nápomocná, od prvého dňa sa ku mne správali ako k rodine a hlavne kvôli nim sa tu cítim ako doma.

Aká je škola v zahraničí?

Bohdan: Škola je zatiaľ pre mňa nezvyk, hlavne kvôli systému vyučovania a jazyku. Taliani majú väčšinou tri vyučovacie hodiny denne dlhé hodinu a 40 minút. V škole mám veľmi milých a nápomocných učiteľov, čo situáciu veľmi uľahčuje.
Katka: No a tu prichádza kameň úrazu. Podľa veku som bola zaradená do triedy 1. bachillerato a tento stupeň vzdelávania už povinný v Španielsku nie je. Od začiatku to bolo pre mňa náročné, keďže takmer všetky predmety sú vyučované po valencijsky (hovorovým jazykom
väčšiny miestnych). Ja v škole komunikujem po španielsky a dá sa dorozumieť v poriadku, ale učiť sa musím po valencijsky. Taktiež mi nevyhovuje množstvo materiálu, ktorý máme na štúdium a škola, ktorá trvá až do tretej poobede len s dvoma 15 minútovými prestávkami, zatiaľ čo hodiny trvajú 55 minút. Písomky sú taktiež náročné, pretože ročník bachillerato sa berie ako príprava na univerzitu a je intenzívnejší ako naša stredná, lebo trvá iba 2 roky a moji spolužiaci berú štúdium veľmi vážne.
Miro: Škola mi ide celkom fajn, ale majú tu zaujímavý systém prestávok. Sú len dve prestávky Veľká 30 minútová po tretej hodine a obedová, ktorá trvá až 50 minút. Stáva sa však niekedy, že sa prestávka predĺži až na 100 minút, keď nemáme 5. hodinu. Super je, že počas nej môžeme odísť z areálu školy a ísť sa tak najesť inam, keďže nemáme v škole obedy. Moja trieda je tiež super. Všetci sú tam jedna partia a všetci ma celkom dobre prijali medzi seba, aspoň si to myslím.
Anna: Každým dňom je pre mňa jednoduchšie rozumieť ľudom a osmeľujem sa aj v oblasti rozprávania. Napriek tomu sú pre mňa niektoré hodiny náročnejšie, napríklad matematika a fyzika. Chodím do školy vo Wavre. Vyučovanie sa tu začína o 8:45. Ja zvyčajne končím o 16:05 alebo o 16:55. Na každý predmet sa presúvame do inej učebne. Taktiež som už mala aj možnosť napísať si niekoľko písomiek. Na mojej škole sú 2 druhy testov, formative (neovplyvní záverečnú známku) a certificative (ovplyvní záverečnú známku). Na dejepise sme test písali formou eseje, čo som nečakala a veľmi ma to prekvapilo. Mali sme pri tom povolené použiť učebnicu a štatistické tabuľky a ja som pri písaní mohla použiť prekladač. Všetci učitelia sú v tomto ohľade veľmi ústretoví a nápomocní, cítim, že robia všetko preto, aby som sa hladko integrovala do školy a procesu výučby.

Chutí ti miestna kuchyňa?

Bohdan: Každému je známe, že talianska kuchyňa je neuveriteľne chutná a ja to môžem len potvrdiť. Nemôžem zas ale tvrdiť, že tu jem každý deň len delikatesy, no na jedle si naozaj dajú záležať. Mojim favoritom sú určite lasagne. Taktiež majú skvelo vyvinutú kávovú kultúru a lepšie espresso som zatiaľ ešte nepil. Dokonca aj školské espresso za 1 euro tu chutí výborne.
Katka: Jedlo je tu skvelé. Skúšala som paellu s morskými plodmi, ktorá sa hneď stala mojím novým obľúbeným jedlom. Taktiež som ochutnala tradičné valencianske jedlo Arroz de horno (pečená ryža s mäsom a zeleninou). Španieli každé ráno pijú mlieko s kakaovým práškom, ktoré sa volá ColaCao. Niečo ako naše Granko ale lepšie :). Jediné, čo sa jedla týka a nevyhovuje mi, sú večere. Pokojne sa večeria aj o desiatej večer. Má to však aj jedno pozitívum – večeriame všetci spolu ako rodina.
Anna: Nepovedala by som, že sa jedlo nejako výnimočne líši od toho, čo jeme na Slovensku. Možno sú to skôr stravovacie návyky, kde som našla rozdiely. Čo som si však zatiaľ všimla je, že v Belgicku sa na raňajky je najmä sladké. Polievky sú tu tiež raritou. V škole cez obednú prestávku, ktorá trvá hodinu, idem väčšinou na pumpu, kde si kúpim bagetu a väčšina mojich spolužiakov robí to isté.

Prezraď mi, aký je tvoj celkový dojem, možeš dodať aj nejaké záverečné slová. 🙂

Bohdan: Som tu veľmi šťastný a som rád, že som sa sem rozhodol ísť.
Katka: Čo dodať, asi to, že aj keď je to náročné, už len tieto dva týždne mi poskytli na všetko iný pohľad, ukázali mi iný spôsob života – iný mindset. Nie každý má možnosť toto zažiť, preto som veľmi vďačná za to, že som tu.
Miro: Zatiaľ sa vôbec nemôžem sťažovať a myslím si, že môj výmenný pobyt si ešte veľmi užijem. Možno jediná vec, s ktorou to ide trochu horšie je flámčina (dialekt holandčiny). Nie je to úplne jednoduchý jazyk a pomerne veľa ľuďom v okolí nerozumiem, ale myslím, že aj to sa bude časom len a len zlepšovať.
Anna: Som vďačná za všetko, čo som stihla za tento mesiac zažiť a všetkých ľudí čo som stretla. S napätím a radosťou očakávam, čo mi prinesú nasledujúce mesiace.