Ak pre nás pred Covidom-19 koncept času niečo znamenal, teraz už o ňom nemáme ani páru. Prílišná medializácia bola preň dar aj prekliatie. Je užitočné mať prehľad o aktuálnych udalostiach vo svete, ale existuje hranica, za ktorou sa na nás začnú sypať dezinformácie alebo až prílišná informovanosť, čo napriek všeobecnej mienke škodí tiež. Samozrejme, nebolo by od veci vedieť, že susedia volajú o pomoc, alebo si uvedomiť, že i keď momentálne sme jedným z ich útočísk, veľmi rýchlo môžeme hľadať útočisko spolu s nimi. Avšak tento typ správ nás prenasleduje každodenne. Prvé, čo na vás ráno na internete vyskočí sú negatívne správy. Už vás omrzí počúvať, o čom je to tento raz. Negatívne správy tam, žalúdok sťahujúci hoax sem a už pomaly neviete čomu veriť. Úprimne nechcete počuť nič. Najradšej by ste klikli „pause“ a na pár minút si vydýchli. Bohužiaľ nežijeme v sieťach internetu, do ktorých sme sa tak jednoducho zamotali. V realite tlačidlo na zastavenie neexistuje a my sa kaše dátumov, pohrôm, informácií a stresu musíme zbaviť sami. Negativita, tak ako kaša, je mazľavá a nie a nie ísť dolu krkom. Treba zjesť to čo sme si zavarili. Ale čo robiť, ak nám kaša nie je pochuti?
text: Ema Drábeková
Táto práca je prihlásená do súťaže Junior Internet http://www.juniorinternet.sk v kategórii JuniorTEXT
