Dnes sú obchody plné lacného oblečenia, no ako je to možné? Proces tvorby oblečenia je náročný a zdĺhavý, no i tak nájdeme na vešiakoch kúsky pokojne i za dve či tri eurá. A kolekcie týchto lacných vecí veľkoobchody stíhajú meniť aj každý druhý týždeň. Čo s nepredaným oblečením? A ako sa teda tvoria veci, ktoré nosíme každý deň na sebe? 

Takýchto tvorcov máme aj medzi nami u nás na Golianku. Pýtali sme sa ich na to ako tvoria oni, kde si môžeme kúpiť ich kúsky, ale aj to, z akých materiálov vyrábajú. Všetci vyrábajú priateľsky k životnému prostrediu, no to fast fashion – alebo rýchla móda – nerobí.

Problémom nie sú iba plastové ostrovy, ktoré sa plavia oceánmi, ale máme i neviditeľné problémy. Pri produkcii obyčajného bavlneného trička sa minie okolo 2700 litrov pitnej vody – v prepočte je voda pre jedného človeka na 900 dní. Síce Zem tvorí z väčšej časti voda, no 97% je slaná, takže na pitie nám zostávajú iba 3%. Avšak aj z tých sú dve percentá v podobe ľadu.  Cena finálneho produktu je pár eur, ale 50% z ceny ide značke a zvyšnú polovicu delíme medzi ľudí, ktorí museli vypestovať a zozbierať bavlnu. Spraviť z nej vlákno a následne látku. Transportovať z továrne do továrne, vešiaky, visačky, krabice,… Tak prečo sú veci v obchodných domoch také lacné?

Je to preto, lebo boli k práci donútené ženy zo zúfalstva a často aj malé deti. Veľké firmy platia šičkám necelé dva doláre za deň a pracujú denne bez prestávky 14-16 hodín. Prostredie je nebezpečné, ale neovplyvňuje iba zdravie ľudí, ktorí sú pri výrobe. Oblečenie samo o sebe obsahuje dávku ťažkých kovov a chemikálií, ktoré zvyknú byť označované ako karcinogénne, no a tie sa pri nosení dostávajú cez našu pokožku do organizmu.

Poľnohospodári v blízkosti i odevných závodov vedia predpovedať farbu sezóny podľa toho, akej farby sú rieky a toky okolo nich. Týka sa nás, že si v niekde v Bangladéši na druhej strane zemegule si zašpinia rieky a vyhubia prírodu? Na prvý pohľad možno nie, no príroda nepozná hranice. Keď sa do ovzdušia dostanú ťažké kovy, neskôr pršia i na nás. A tiež na plodiny, ktoré neskôr konzumujeme.  

Každoročne sa spália stovky ton oblečenia, a to len pre to, že sa nepredali. A ak sa nespália, tak končia v krajinách tretieho sveta, len tak pohodené na čiernych skládkach. Značkám sa neoplatí ho predávať v zľavách, pretože už majú pripravenú novú kolekciu, ktorú môžu opäť predávať za plnú sumu.

Robme uvedomelé rozhodnutia. Každou našou kúpou vo fast fashion hovoríme značke, že súhlasíme v akých podmienkach sa naše oblečenie vyrába, alebo v akom množstve znečisťuje životné prostredie.

Každý z nás vie urobiť zmenu. Možno začnite práve u nás, na škole a kúpte si módu, ktorá bola vytvorená fér cestou. 

UPCYKLOVANÍM K ZVLÁDANIU STRESU

Anna Dukesová zo VII.SPA triedy vie šiť, vyšívať, háčkovať a štrikovať vďaka jej rodine, ktorá ju týmto zručnostiam učila, odkedy mala päť rokov. Začínala na drobnostiach, akými boli šaty pre bábiky. Po útlom detstve sa jej vášeň pre ručné práce na chvíľu vytratila, no keď mala jedenásť rokov znova sa k tejto záľube vrátila. Uštrikovala svoj prvý sveter a venovala sa hlavne pleteniu rôznych doplnkov. Pred troma rokmi sa naučila šiť na stroji a vyrábala si vlastné oblečenie.

Najradšej má upcyklovanie a používanie materiálov z druhej ruky, ktoré by sa inak vyhodili. Robí jej radosť aspoň touto drobnosťou pomáhať životnému prostrediu.

Anička vyrábala aj oblečenia na objednávku cez svoj instagramový účet, no dnes si už u nej bohužiaľ nič objednať nemôžete. Mimo školy a ostatných aktivít jej už na tvorbu pre ostatných čas nezostáva.

Každému odporúča osvojiť si aspoň základy šitia. Vedieť si prišiť odpadnutý gombík, zašiť, či zaplátať niečo roztrhnuté alebo rozpárané je podľa nej veľmi užitočná zručnosť. Pre kreatívnych ľudí s osobitným štýlom môže byť lákavé vylepšiť a oživiť oblečenie, či dokonca vyrobiť si vlastné ako to robí Anna. Dodáva tiež, že tvorenie môže pomôcť aj so zvládaním stresu, keďže ju ako nervózneho človeka veľmi upokojuje.

Ak neviete kde začať skúste videá na internete. Aj Anička sa zdokonalila práve vďaka tutoriálom na YouTube. Takže určite neváhajte a nájdite si čo vás zaujíma. Ručným prácam zdar!

Napriek Aničkinej prestávke v tvorbe na objednávku si môžete niečo málo z jej zbierky pozrieť na instagramovom účte @aniska_dukesova.

VÍLÍ OBCHOD

„Háčkovaniu sa popravde venujem už od základnej školy asi od 3. ročníka,“ hovorí Vikória Gašparová z III.AJ. Tejto zručnosti ju naučil krúžok „Šikovné rúčky”, avšak po dlhej pauze sa k tvoreniu vrátila až v druhej vlne pandémie. Práve v tomto čase sa rozhodla, ako hovorí zo „zvedavosti a zábavy“, založiť aj instagramový profil kde svoje výrobky ukazuje a dnes spravuje svoj vlastný malý „obchodík“. 

 

Najviac ju baví vyrábať ženské oblečenie (no verím, že ak by niektorí z chlapcov zatúžil po háčkovanej čapici, neodmietne vás). Veľakrát tvorí na objednávku, kedy sa snaží zrealizovať vlastná nápad zákazníka. Na tvorení ju najviac napĺňa spätná odozva a spokojnosť ľudí s výrobkami jej vlastných rúk. Rada má tiež pocit úspešnej práce, kedy po dokončení najnovšieho kúsku môže jeho fotky posielať kamarátom a pýtať sa na ich názor. 

Viktória si myslí, že jej háčkovanie pomohlo vo viacerých ohľadoch – nielen v zvládnutí pandemickej situácie omnoho ľahšie ale i v jej spôsobe prejavu. Baví ju hľadať materiály, návody, sledovať tvorivé dianie a spoznávať iných milých tvorcov. Teší ju, že mladých ľudí, ktorí tvoria úžasné veci je omnoho viac než by sa dalo čakať.

Nájsť si vlastnú tvorivú činnosť, ktorá vás bude napĺňať a baviť by odporúčala každému. Tvorivé činnosti by som odporučila každému. „Nielenže nás daná aktivita upokojuje a robí šťastnými, taktiež rozvíja aj našu osobnosť a robí naše životy zaujímavejšími,“ hovorí Viki a dodáva, že vďačná, že sa k tvoreniu znova vrátila.

Ak si chcete pozrieť Viktóriinu tvorbu, či objednať vlastný originálny kus oblečenia, môžete tak spraviť na instagramovom profile @crochetfairystudio.

MÓDNY NÁVRHÁR Z GOLIANKA

Adam z VI.SXA sa venuje sa už viac ako desať rokov čomukoľvek kreatívnemu, čo mu príde pod ruku –  od fotografie či videa až po šitie.

Tvoriť začal v súkromnej umeleckej škole Tralaškola v Nitre, kde ako sám hovorí „majú nervy tolerovať jeho výstrelky.“

Momentálne sa najviac venuje linorytu a tlače tričiek pre jeho značku. Áno, počujete správne, Adam už skoro rok prevádzkuje svoju vlastnú módnu značku. Zatiaľ funguje len cez Instagram, keďže vlastný web nemá, no fungovanie značky si pochvaľuje.

Okrem vyrábania oblečenia sa venuje aj foteniu, analógový alebo digitálny fotoaparát si berie stále so sebou a zachytáva tak zážitky z dňa.

Adam každému odporúča nájsť si vlastné tvorivé hobby, keďže mu dalo kvalitne strávený čas, nové znalosti i známosti. „Čiže každý, kto nevie čo so sebou, nech ide von a tá kreativita sa na neho už nalepí,“ dodáva.

Všetko potrebné o Adamovej tvorbe možno nájsť na instagramovom profile jeho módnej značky @vildsvinn.

BEZ UMENIA JE SVET NUDNÝ

Paulína Pinková z V.AJ, známa tiež ako Pinki, tvorí odkedy si pamätá. Akékoľvek odvetvie umenia vám príde na um, môžete si byť istý, že Pinki ho už vyskúšala. 

Medzi jednotlivými formami tvorenia takmer nerobí rozdiely, ako sama hovorí, najviac ju baví to do čoho sa práve zahryzne. Aktuálne objavila lásku k linorytom, ktoré kedysi nenávidela, pretože jej ich remeselná stránka prišla príliš fyzicky náročná. Otláča väčšinou na papier no po novom experimentuje aj s potlačou na textil. Venuje sa aj digitálnej grafike a grafickému dizajnu, no keby si má zo všetkých smerov umenia vybrať, vyberie si ilustrácie. Ale kto vie? Vysoká škola, ktorú bude Pauli študovať v Brne na katedre performance ju možno ešte posunie na úplne iné výtvarné koľaje. 

Pauli sa vo svojej tvorbe vždy podvedome vracia k ekologickým otázkam, alebo k tvorbe, ktorá je vo výsledku (alebo priebehu) aj nejako prospešná. Baví ju využívať symboly, narážky, rébusy, alebo sa pokúsiť svojimi výtvormi rozpovedať príbeh trochu hlbší, ako sa na prvý pohľad zdá. 

Ako hľadajúci umelec sa chystá venovať aj tvorbe výrobkov na predaj. Do konca školského roka plánuje dokončiť grafiku, vytvorenú pre potlač oblečenia. Jej plánom je využiť materiál zo sekáčov, tričká, mikiny, či iné kusy oblečenia vhodné na tlač a pustiť sa do ponúkania týchto amatérskych produktov širšej verejnosti. Pinki srdečne podporuje ideu upcyclingu, prírodných materiálov, farbív, či udržateľných výrokov, takže je samozrejmé že aj jej odevná cesta pôjde týmto smerom. 

Do tvorenia nechce nikoho nútiť, no myslí si, že ktokoľvek kto umenie považuje za zbytočné je na veľkom omyle. „Umenie je všade a pre všetkých. Bez neho by bol náš svet veľmi nudný,“ hovorí Pauli. Dodáva, že síce niekedy pochybuje, či umenie je ten správny smer, či nie sú užitočnejšie veci, ktoré by mohla robiť. Dá sa umením pomôcť deťom v Afrike, zachrániť životy, či zastaviť vyhynutie snežného leoparda? Možno áno. Pauli to chce skúsiť. Aj keď ešte nevie kadiaľ povedú jej umelecké cesty, je plne presvedčená, že nebudú zbytočné.

[text: Naty Novotová; foto: vlastné zdroje]