Stojí na čele školy, celý chod gymnázia závisí práve na nej, no vo vyučovacom procese ju priamo nevidíme. O tom kedy začala učiť, ako sa stala riaditeľkou alebo aj o zdolávaní tlakov rodičov počas dištančného vzdelávania sme sa zhovárali s riaditeľkou školy Zuzanou Hurtovou.


RNDr. Zuzana Hurtová, riaditeľka gymnázia
RNDr. Zuzana Hurtová, riaditeľka gymnázia

Na akej škole ste prežívali svoje tínedžerské roky a kam ste chodili na vysokú?

Študovala som na gymnáziu v Hlohovci. Tu sa vyprofiloval aj môj záujem o predmety biológia a matematika, v ktorých štúdiu som po maturite pokračovala na Univerzite Komenského v Bratislave.

Kedy ste začali učiť a aké boli Vaše začiatky na Golianku?

Začala som učiť v roku 1989. To už je aj čo povedať (smiech). Najskôr som učila štyri roky na základnej škole a na toto gymnázium som nastúpila práve v roku, keď v reštitúciách prišlo o budovu, v ktorej dovtedy pôsobilo. Časť školy zostala na Piaristickej ulici a časť sa presunula do priestorov Základnej školy Na hôrke. Takto sme fungovali jeden rok. 12. septembra 1994 sme už všetci prešli na túto adresu.

Okrem učiteľov dnes už nenájdeme v triedach nikoho, kto by zažil iné vedenie, kedy ste zasadli do kresla riaditeľky?

Najskôr som 10 rokov učila. Potom som nastúpila do pozície zástupkyne školy, kde som zotrvala 11 rokov. Do výberového konania na pozíciu riaditeľky som šla v roku 2014. Bolo to viac o podpore vtedajších kolegýň a kolegov, ako o mojom rozhodnutí. Čas si však žiadal zmenu vo vedení školy. Ja som bola už 11 rokov zástupkyňa a mala som prvotné skúsenosti s vedením školy. Aj preto ma kolegovia posmeľovali, aby som do toho výberového konania šla. S odstupom ôsmich rokov si uvedomujem, že asi keby nebolo ich, možno by som do toho ani nikdy nešla sama od seba.

Ako vyzerá Váš pracovný deň?

Pracovná doba sa u žiadneho z učiteľov nezačína vstupom do budovy, ale oveľa skôr. Podobne je to aj u mňa a stále si školu nosím v hlave. Sme veľmi veľká škola a dovolím si povedať, že každý deň je tu veľmi rušno.

Príchod je bežný. Treba zistiť stav, ako nastúpili učitelia. Ale máme dve veľmi šikovné zástupkyne, ktoré už vedia ráno nahlásiť, kto nám ochorel, a nie je momentálne prítomný na pracovisku a zasuplovať ich. Podobne je to na hospodárskom úseku a úseku školskej jedálne. Do deviatej prebieha taký ranný filter. Musí sa zmapovať covidová situácia. Komunikácia s RÚVZ však prebieha niekedy až do večerných hodín, dokonca často aj cez víkend. Tieto nové povinnosti nám veľmi sťažujú prevádzku, musíme sa tomu podriadiť.

Po deviatej hodine prichádzajú ku mne učitelia a žiaci, a snažíme sa operatívne riešiť nielen problémy, ale i plánovať aktivity, riešiť naplánované, ale i ostatné úlohy. Mnohé úlohy prichádzajú od nášho zriaďovateľa. Každý deň sa rozdeľuje emailová pošta, ale i doručená Slovenskou poštou. Aby škola dobre fungovala musia byť všetky jej zložky súčinné. Všetko musí byť dobre naplánované najmä vo vzdelávaní, legislatívne dotiahnuté na podmienky školy.  Navyše popoludní funguje naša jazyková škola, kde sa plánujú štátnice, cambridgeské skúšky, ale najmä realizuje sa jazykové vzdelávanie mnohých študentov.

Keď sme boli online, museli ste zdolávať veľký tlak od študentov, učiteľov či rodičov, keďže sme ako jedna z mála škôl učili plný rozvrh so 45-minútovými hodinami, necítili ste sa ako osamotený hlas?

Nebolo to ľahké obdobie pre nikoho. Dostávali sme veľa emailov. Mnohé boli pochvalné, kedy nás rodičia podporovali, aby sme vydržali. Veľa rodičov vyjadrovalo spokojnosť. Ale, samozrejme, dostávali sme aj negatívne ohlasy. Boli aj od študentov, aj od rodičov. Boli to dlhé vysvetľovania, prečo je online vyučovanie tak nastavené ako je.  Ale po celý čas som si uvedomovala, že nie je nič ľahšie, ako niečo zjednodušiť. Malo by to negatívny dopad predovšetkým na študentov. Zrátalo by sa im to v živote.

Priznávam, že ak by lockdown a celá tá situácia trvala o niečo dlhšie, neviem, či by sme pokračovali aj naďalej v zabehnutej forme. Veľmi dobre som vedela, že sedieť sedem hodín za obrazovkou je náročné a často to pokračovalo i po vyučovaní, ak žiaci museli pracovať napríklad na projektoch.

Mali by byť maturity zjednodušené?

Áno, myslím si, že by sa malo prihliadať na fakt, že ste boli doma a úlohy by mali byť ľahšie, najmä maturitné písomky. Nebolo by to správne, ak by pre tohtoročných maturantov vyberali úlohy z tej istej databázy ako vyberali roky predtým. Ministerstvo dlhodobo vie, aká je situácia a mali sa na to pripraviť. Obávam sa, že pri prijímacích skúškach už univerzity nebudú zhovievavé a študenti možno ocenia, že sme nezvoľnili režim počas dištančného.

Zvyknete prokrastinovať?

Nie je mi to slovo známe – rokmi v takejto riadiacej situácii som sa naučila prísne si manažovať čas. Takže neprokrastinujem, no viem si zadeliť čas tak, aby som si posedela s knihou pri káve.

Čo robievate vo voľnom čase?

Energiou ma dobíja príroda. Slnko a lesy, to je to, kam rada chodím, do takmer úplného ticha a kľudu. No, je pravda, že ani tam úplne nevypínam a často som myšlienkami stále v práci. Ale ako som spomínala, rada čítam, no snažím sa už menej náročné a menej odborné texty, pretože v škole musím študovať legislatívu, ktorá sa mení častejšie než by sme si možno priali (smiech), takže v súkromí už radšej siahnem po beletrii.

Stáli ste na oboch stranách „barikád“ – aj ako učiteľka a aj ako riaditeľka – čo robí učiteľa učiteľom?

Učiteľa robí učiteľom predovšetkým to, aký má prístup k deťom. Nejde o to, na akej vysokej škole študoval, ale ako si vie získať žiakov pre štúdium a spoluprácu. Celý ten výchovno-vzdelávací proces je o spolupráci – učiteľ a žiak. Ak si učiteľ nezíska žiaka pre spoluprácu, určite sa mu učí ťažko. Neviem si predstaviť, že sa študent vzdeláva v nejakom predmete a bol by v dlhodobom spore so svojím vyučujúcim. Obzvlášť v súčasnej dobe, keď sa svet posunul, nedá sa ísť len formou príkazov a nariadení.

Myslím si, že vo vzdelávaní musí byť zároveň odstup učiteľa, nie iba princíp kamarátstva. Učiteľ  by mal byť žiakovi aj príkladom. Častokrát ani nevieme, čo si na nás všímajú študenti a riadia sa tým. Verím, že sme pre nich dobrými vzormi.

Dobrý učiteľ vie dosiahnuť aj výsledky so svojimi žiakmi. Nie iba priamo vo vyučovacom procese, ale aj na súťažiach a olympiádach, vie si získať študentov aj pre prácu v projektoch.

Posledná otázka s vyhliadkou do ďalších rokov, chystáte sa opäť kandidovať?

Všetko závisí od toho, aká bude situácia a či budem cítiť podporu svojich kolegov. Nie je jednoduché riadiť takúto veľkú školu a niesť zodpovednosť za jej výsledky. Treba na to veľa energie, odhodlania a ochoty obetovať svoj voľný čas. Je predčasné o tom hovoriť, i keď voľby budú už v roku 2024.

                                                                                                                      [Patrik Kollár; foto: súkromný archív]