Aj keď je téma mentálneho zdravia v dnešnej dobe široko rozoberaná, riešenie mentálnych problémov u mladých ľudí stále nie je na dosah tak, ako by si možno mnohí mysleli. Stres, úzkosti či mnohokrát až depresívne stavy sú stálou súčasťou života vysokého percenta tínedžerov, a preto sme sa rozhodli zistiť, ako je to vlastne u nás s našimi goliankármi študujúcimi na prestížnom gymnáziu, kde sú nároky a drina samozrejmosťou. Počas niekoľkých dní sme tak urobili prieskum, v ktorom sme našich študentov opýtali na ich názor, ktorý sme neskôr konzultovali s odborníkmi.

Zdravá dávka stresu prirodzene patrí k štúdiu a celkovému životu každého z nás, ale kedy už jeho množstvo presahuje hranice a stáva sa škodlivým? Na začiatok treba pripomenúť, že tak, ako má každý človek individuálny prah fyzickej bolesti, má každý aj samostatný prah bolesti psychickej. Tréma alebo stres, i keď sa dajú považovať za neodlúčiteľnú súčasť bežného života, sú veľmi ľahko schopné prejsť do nezdravých mentálnych stavov a napokon môžu negatívne ovplyvniť náš akademický život, ako priznalo v našom prieskume i 92,7% opýtaných študentov. Ak tieto odpovede spojíme so vzťahom, ktorý Goliankári prechovávajú k svojim akademickým výsledkom, nezistíme nič príjemné. Viac než polovica (67,6%) žiakov je v neustálom strese v dôsledku veľkých očakávaní od vyučujúcich, rodičov alebo od seba samých. Tento nátlak tak môže mať úplne opačný efekt, ako by sme možno čakali a môže byť viac negatívnym ako pozitívnym vplyvom. Je preto dôležité aby kladené nároky nepresahovali zdravú hranicu a aby študenta namiesto povzbudenia nedemotivovali. Prieskum však ukázal, že minimálne 82% opýtaných žiakov cíti na seba priveľké nároky čo sa týka ich akademických výsledkov a drvivá väčšina usúdila, že ich vplyv nie je pozitívny.

VZŤAH ŠTUDENTOV K ICH AKADEMICKÝM VÝSLEDKOM

Hladina stresu či psychickej nepohody je z veľkej časti ovplyvnená naším okolím a školské prostredie nie je výnimkou. Preto nás zaujímalo, ako vnímajú školské prostredie na Golianku naši študenti. 55,9% opýtaných študentov hodnotí naše školské prostredie pozitívne a bez väčších výhrad, neutrálny postoj zastáva 25% žiakov a 23,5% hodnotí školské prostredie negatívnejšie. Zmena k lepšiemu avšak existuje všade, a to si myslí aj 47,1% opýtaných Goliankárov, ktorí veria, že sa škola snaží prejavovať záujem o mentálne zdravie jej študentov. 50,8% snahu vedenia vidí a cení a aktivity vykonané v rámci snahy zníženia študentského stresu boli hodnotené veľmi pozitívne. Až 93,9% žiakom sa aktivity páčili, avšak značný počet študentov (57,5%) si nemyslí, že boli efektívne. 36,4% študentom naopak tieto aktivity pomohli a zvyšok nebol výrazne ovplyvnený.

Snaha väčšiny učiteľov na našej škole nezostáva neprehliadnutou a študenti majú záujem o väčšiu spoločnú spoluprácu. Preto sme sa ich opýtali na to, čo by na mieste učiteľa zmenili oni a čo by podľa nich mohlo znížiť ich stres a zvýšiť ich radosť z učenia:

  • individuálny prístup
  • kreatívnejšie a praktickejšie úlohy
  • interaktívna výučba
  • demokratická komunikácia so študentmi
  • zredukovanie počtu písomiek za deň
  • viac známkovanych projektov a kreatívnych prác

ŽIACKA MIENKA O NAŠOM ŠKOLSKOM PROSTREDÍ

Inšpiráciou taktiež boli takzvané “mental health days” podľa vzoru niektorých zahraničných škôl či niektorých súkromných škôl na Slovensku. Je to určitý počet dní za školský rok, kedy si žiak môže zobrať ,,voľno” od skúšania či písomiek podľa vlastnej potreby, či už kvôli jeho mentálnemu zdraviu alebo iným dôvodom. Či by takýto systém mohol fungovať aj u nás je zatiaľ vo hviezdach, zhodnúť sa však môžeme na tom, že akékoľvek nápady, ktoré by mohli zlepšiť mentálny stav a produktivitu študentov sú potrebné ako soľ.

Ďalšie návrhy na spríjemnenie štúdia zo študentských kruhov zahŕňajú rozšírenie oddychových zón, ktoré sú na našej škole veľmi obľúbené. Veľmi populárnou odpoveďou bolo taktiež viac výletov, exkurzii či aktivít zameraných na prenesenie školských vedomostí do praktických príkladov do života. Veľakrát bola samozrejme spomenutá i väčšia ústretovosť vyučujúcich čo sa týka plánovania alebo počtu písomiek. Keďže študentský život je plný školských aktivít ako aj tých mimoškolských, zaujímalo nás tiež ako sú na tom naši goliankári s voľným časom či časom na sebarealizáciu a oddych. Prieskum odhalil, že pomerná väčšina, t.j. 57,4%, mimoškolské aktivity ako tak stíha, ale s výraznými ťažkosťami. 33,8% opýtaných žiakov voľnočasové aktivity popri škole nestíha, keďže im školské povinnosti zaberajú priveľa času a len 8,8% s tým nemá žiadny problém. Nájsť si čas na oddych či záľuby je tak v dnešnej hektickej dobe popri všetkých povinnostiach ťažšie, ako by sme chceli aj napriek tomu, že je to pre mentálnu pohodu nevyhnutné.

Keďže sme do problematiky mentálneho zdravia študentov chceli nazrieť hlbšie, rozhodli sme sa túto tému prekonzultovať aj s vyštudovaným odborníkom, detskou psychologičkou Mgr. Karolínou Szíkorovou, s ktorou sme na túto tému spravili krátke interview.

S akými mentálnymi problémami k Vám najčastejšie chodia stredoškolskí študenti?
,,Najčastejšie ku mne chodia pacienti vo veku 12 až 18 rokov a ide o študentov základnej až strednej školy. Prevažná časť z nich prichádza s problémami so zvládaním stresu a záťaže ako aj s úzkosťami, ktoré nedokážu sami zvládnuť.”

Myslíte si, že daný mentálny stav výrazne ovplyvňuje škola?
,,Prevažná časť problémov sa u študentov objavila po pandémii, po izolácii a online vyučovaní. Samozrejme je pri týchto problémoch dôležitá aj intervencia školského psychológa a škola by mala zabezpečiť kvalitne vyškolených psychológov na pomoc študentom.”

Aký je Váš názor na terajší školský systém?
,,Školský systém má podľa môjho názoru vysoké nároky na deti, avšak je potrebné, aby sa deti naučili zodpovednosti, stanovenia si hraníc a dokázali vyjadriť svoj názor. Veľmi dôležitá je kooperácia pedagogického zboru a školského psychológa ako aj pravidelné informovanie rodičov o svojich deťoch.

AKO DOBRE STÍHAJÚ NAŠI ŽIACI MIMOŠKOLSKÉ AKTIVITY?

Čo si myslíte o mimoškolských aktivitách a školskom prostredí? Zohráva výraznú úlohu v živote študentov?
,,Pri zvládaní stresu a záťaže je veľmi pozitívne mať voľnočasové aktivity. Samozrejme je dôležité deti nepreťažovať a vyberať aktivity, ktoré chcú sami oni a nie ich rodičia.”

Pozorujete nejaký vzorec v prístupe väčšiny vyučujúcich? Ak áno aký? Je skôr pozitívny alebo negatívny?
,,Aktuálne majú študenti veľký nátlak zo strany učiteľov, ktorý nedokážu zvládať. Počas domáceho vyučovania mali čas na oddych, čo pri školskom zaťažení nie je možné.”

Ako by ste zlepšili prístup študentov k učeniu, ktorý by im pomohol lepšie zvládať stres?
,,Podstatnú úlohu pri zvládaní stresu u žiakov zohrávajú aj rodičia, ktorí ich podporujú, pomáhajú im a vytvárajú bezpečné domáce prostredie. Deti majú často problém so zvládaním svojho stresu a záťaže v dôsledku veľkých nárokov aj zo strany rodičov. Vtedy je dôležité edukovať ich o tom, ako pomôcť deťom pri zvládaní ich povinností.”

OVPLYVŇUJE NEGATÍVNE STRES ŠKOLSKÉ VÝSLEDKY ŠTUDENTOV?Ako študenti si však uvedomujeme, že je potrebné zobrať časť zodpovednosti i na naše plecia. Preto by sme vám na záver chceli zhrnúť rady ako si poradiť so stresovými situáciami a ľahšie zvládať nátlak školy, ktoré ste zdieľali v našom anonymnom dotazníku.Nezabúdajme, že aj keď sú škola a povinnosti dôležité, naše fyzické a psychické zdravie by malo byť vždy na prvom mieste. Preto sa snažme nestresovať vecami viac ako treba, dbajme na náš životný štýl a oddych, neberme si toho viac ako dokážeme zvládnuť a hlavne si pamätajme, že škola je tu preto, aby nás niečo naučila a pripravila do života, nie preto, aby nás stresovala a unavovala.

Najčastejšie rady od študentov pre študentov:

  • Držať sa jasného časového rozvrhu.
  • Rozdeliť si učivo na menšie časti a ak sa dá, učiť sa pravidelne.
  • Zistiť, aký je váš učebný štýl a podľa toho sa učiť.
  • Zinteraktívniť si učenie a snažiť sa nájsť motiváciu.
  • Sústrediť sa v prvom rade na predmety, ktoré potrebujete na maturitu/ďalšie štúdium.
  • Pokúsiť sa nerobiť si z krátkodobého zlyhania veľkú hlavu, poučiť sa z neho a brať ho ako bežnú súčasť života.
  • Vyhnúť sa prokrastinácii a snažiť sa využiť čas čo najefektívnejšie.
  • Nájsť si popri povinnostiam čas na odreagovanie, priestor na oddych.

 

 

[text: Ema Drábeková, Natália Labovská; foto: Ema Drábeková, Ivana Benčeková]