Technológie tvoria nemalé percento našich životov, internet je veľmi výhodná pomôcka ku štúdiu i spríjemneniu nášho voľného času. Ako mladí ľudia dnešnej doby si život bez internetu a technológií vie predstaviť len malé množstvo z nás. Všetci si pamätáme rodičovské pripomienky spolu so zaužívanou frázou: „Za to môže ten telefón!“ Avšak do akej miery majú pravdu, a naopak, v čom sa mýlia? Dokáže nadmerné trávenie času vo virtuálnom prostredí ovplyvniť naše podvedomie a vývin budúcich generácií? Ak áno, ako?
Prílišné používanie elektroniky prispieva k zmenám v našom mozgu.
Všetkého veľa škodí. To sa týka najmä používania elektronických zariadení. Možno ste aj vy počuli niekoho povedať, že pozeranie do telefónu alebo televízie vám dokáže zmeniť fungovanie mozgu. Ale ako presne k tomu dochádza?
Elektronika má nejeden nepriaznivý dlhodobý účinok ak s ňou prichádzame do styku niekoľko hodín denne. Patrí medzi ne aj narušený spánkový režim. Telefón, televízor, tablet, počítač – jednoducho všetky elektronické zariadenia vytvárajú takzvaný elektromagnetický smog, ktorý znižuje kvalitu spánku. Preto nie je zdravé odkladať si telefón na nočný stolík alebo s ním v ruke nebodaj zaspávať. Zatiaľ sa vedcom nepodarilo zistiť, prečo presne náš mozog reaguje týmto spôsobom, avšak experimenty dokázali účinky elektromagnetického smogu, ktoré jednoznačne nie sú pozitívne. No vyžarovanie smogu nie je jediným rušičom spánku, spôsobovaným elektronikou. Pred spaním sa totiž mozog potrebuje upokojiť, a neprestajné blikanie obrazovky, náhle zmeny farieb alebo zvuk mu v tom nepomáha. Práve naopak, potláča tým tvorbu melatonínu (spánkového hormónu), ktorú môže oneskoriť aj na niekoľko hodín, s čím oneskorí aj náš spánkový režim a ak aj zaspíme, kvalita daného spánku bude badateľne nižšia.
To isté platí i pri zaspávaní pred televíznou obrazovkou. Je pravda, že biele (umelé) svetlo unavuje oči, čo, ak ste už boli unavení, keď ste si pred ten televízor sadli, dopomôže len k dodatočnej únave a spánku. Ale svetlo z „telky“ (ako i gaučové nepohodlie) neposkytne vášmu telu dostatočný oddych. Ak budete takto zaspávať dlhodobo, vás môže pripraviť o badateľné množstvo melatonínu a celkového odpočinku, ktoré vaše telo potrebuje. Umelé svetlo taktiež prijme mozog k vylučovaniu kortizolu (hlavného stresového hormónu), čo stimuluje reakciu na stres, ktorá keď je dlhodobo stimulovaná vedie k podráždeniu alebo depresiám.
Závislosť na elektronike je tiež veľmi nebezpečná. Najmä v mozgových zmenách, ktoré vie vyvolať. Nadmerné množstvá hormónov (ako napríklad melatonín) prispejú k hormonálnej nerovnováhe a vo vážnejších prípadoch môže dôjsť k zablokovaniu nášho frontálneho (čelného) laloku, ktorý sa podieľa na regulácií a spracovaní našich emócií, čo na dlhodobej škále dokáže spôsobiť zníženú pozornosť, zvýšený stres, depresie, poruchy sústredenia alebo spánku… Ani jeden z týchto problémov nemôžeme brať na ľahkú váhu.
Je potrebné regulovať čas strávený pred obrazovkou alebo si od nej dávať pravidelný oddych. Aj napriek ich pohodlnosti a výhodám netreba zabúdať na ich „vedľajšie účinky” a dbať na zravie vlastného tela.
„Sociálne médiá ponúkajú škodlivý obsah a majú na nás zlý vplyv.“ – pravda alebo lož?
Áno, aj nie… Príspevky ostatných používateľov nevieme veľmi ovplyvniť. Preto sa skôr treba zamerať na našu individuálnu digitálnu stopu a príspevky, ktorým venujeme pozornosť. Algoritmy pomernej väčšiny sociálnych sietí, koniec koncov, ponúkajú a generujú ďalšie príspevky, o ktorých si myslia, že nás budú zaujímať. Ak preto vieme, že na nás určitý typ online príspevkov nevplýva pozitívne, takmer všade vieme dnes nájsť nápomocné nastavenia a filtre, ako i možnosť „nezaujíma ma“ ktorou dokážeme nami videný obsah korigovať do určitej miery aj sami. I napriek tomu, sme však ovplyvnení a zaplavení množstvom obsahu na sociálnych sieťach a je nemožné neporovnávať sa k druhým ľuďom, nepociťovať úzkosť z globálnych konfliktov alebo si overovať každú informáciu, ktorú nám algoritmus podá na zlatom podnose. Je prirodzené, že mladí ľudia, ktorí používajú sociálne siete niekoľkokrát denne sú náchylnejší k depresiám a úzkostiam.
Ak máte problémy s vlastným imidžom či telom a internet a sociálne siete to len zhoršujú, za zváženie určite stojí sledovať heštegy s názvom danej vlastnosti ktorá sa vám na sebe nepáči. Zväčša tak viete nájsť mnoho ľudí, ktorí vyzerajú podobne ako vy, tj. majú rovnaké črty. Logika za tým je tá, že človek kritizuje seba samého omnoho viac než kritizuje druhých. Ak budete takýto obsah konzumovať častejšie, mozog si podvedome uvedomí a všimne, že existuje veľa ľudí ktorí vyzerajú tak ako vy, sú atraktívni a bez problémov žijú svoj život bez ohľadu na danú črtu a dokonca sú na ňu hrdí a páči sa to druhým ľuďom ako aj im samým. Za zmienku taktiež stojí takzvané „body positivity“ zmýšľanie, ktoré taktiež viete nájsť vo forme heštegov, stránok, príspevkov či influencreov, ktorí sa zameriavajú práve a pozdvihovanie rôznorodosti ľudských tiel a ich vlastností, čím priamo protirečí trendom krásy ktoré momentálne kolujú svetom. Taktiež ak si všimnete, že sa priveľmi porovnávate k danej osobe ktorú sledujete na sociálnych sieťach, môže byť prospešné sledovanie zrušiť alebo si ju zablokovať. Napokon, preč z očí, preč z mysle.
Avšak aj pozitívny vplyv sociálnych sietí bol potvrdený nejedným výskumom. Výsledky ukázali, že ak boli deti alebo mladí ľudia v reálnom živote vyčleňovaný svojim okolím a chýbalo im stabilné emocionálne zázemie, používanie sociálnych sietí im výrazne zlepšilo psychický stav. Online našli ľudí so spoločnými záujmami a dokázali nadviazať silné väzby aj s ľuďmi z iných krajín, alebo len z vedľajšieho mesta. Tak či onak sa nám vďaka internetu a sociálnym sieťam rozširuje okruh možností ľudí, s ktorými sa vieme spriateliť a vytvoriť tak veľmi potrebné emocionálne putá, ktoré sú najmä v dospievaní, ale predsa len i doživotne významnou súčasťou našich životov. Potreba byť videný a necítiť sa osamelo nepopierateľne patrí medzi základné životné minimá človeka, ktoré nie vždy dokáže splniť naše blízke okolie. No aj napriek tomu je potrebné si pri komunikácií s cudzími ľuďmi online, zachovať určitý odstup a chrániť vlastné osobné informácie. Je jednoduchšie predstierať či oklamať alebo byť necitliví keď nestojíte tvárou v tvár. Pamätajte na existenciu možnosti blokovania používateľov, ktorí vás zlomyseľne tlačia do nepríjemných situácií. Vždy je lepšie sa s niekým poradiť a pre prípad núdze vytvoriť „screenshot“ ako dôkaz ak by situácia vyústila do niečoho vážnejšieho.
Zlý a dobrý vplyv sociálnych sietí záleží od nášho spôsobu ich používania a času, ktorý na nich strávime. Najdôležitejšie je nepremrhať hodiny na sociálnych sieťach a radšej si cibriť kontrolu impulzu, ktorý nás k nim tak ťahá. Pomôcť môžu aj vypnuté notifikácie, nastavenie budíka na vyhradený čas alebo nainštalovanie aplikácie, ktorá kontroluje koľko času strávime na určitej aplikácií, a po prekročení daného limitu ju za nás automaticky vypne.
Vedú online hry k nadpriemernej agresivite či závislosti?
Od začiatku popularity hier až do prítomnosti bolo vykonaných nespočetne veľa štúdií a výskumov zaoberajúcimi sa vplyvom hier na správanie a vývoj hráčov, najmä detí a adolescentov. Prvotné výskumy boli zamerané na ich negatívne účinky, neskôr však tento poznatok vedci skúmali viac do hĺbky a mnohých prekvapia výsledky ku ktorým dospeli. Zistilo sa, že hry samé o sebe nie sú takým problémom ako ich obsah. Poznáme viacero typov hier a každý typ hry vplýva na deti a mladých ľudí inak.
Deti ktoré hrali akčné/násilné hry vykazovali agresívne správanie k postavám v hrách, ale málokedy aj k ľuďom vo svojom okolí. Treba podotknúť, že pre tie deti, ktoré vykazovali delikventné správanie hry neboli hlavným spúšťačom agresivity, skôr jej podnecovateľom. Hlavným spúšťačom bolo totiž nestabilné rodinné zázemie, domáce násilie, depresie alebo tlak zo svojho okolia. Naopak tí, čo hrali akčné hry a nemali tieto problémy, si hraním rozvíjali spoločenskosť a častejšie sa zapájali do sociálnych aktivít. Ak hrali prosociálny typ hier (tj. staranie sa o zvieratko, budovanie a spravovanie mesta…), rozvíjali si tým empatiu a emocionálnu inteligenciu pričom deti hrajúce vzdelávacie hry si trénovali kognitívne funkcie a riešenie problémov.
Čo sa týka závislosti na online hrách, vedci spozorovali, že rodičia, ktorí používali hry pre deti ako odmenu alebo ich deťom za trest zakazovali dosiahli opak toho, o čo sa pokúšali. Deti takýchto rodičov totiž strávili v priemere dlhší čas hraním hier, než ich rovesníci. Nadmerné hranie online hier môže viesť k otupeniu mozgovej reakcie na dopamín. To znamená, že mozog bude potrebovať väčšiu alebo častejšiu stimuláciu, ktorú bude človek opakovane vyhľadávať v hraní a tým môže vzniknúť závislosť a zanevrenie na aktivity mimo elektronických obrazoviek. Je dôležité si nájsť hobby i mimo virtuálneho sveta a venovať mu približne toľko času, koľko strávime hraním. Napokon, nie je tajomstvom, že mnohí z nás nedodržujú správne držanie tela či vzdialenosť tváre od obrazovky pri sedení za počítačom alebo inou elektronikou, čo nám môže spôsobiť nemalé zdravotné problémy.
Mali by sme sa snažiť vybudovať si zdravý vzťah s hrami už od mala. Pozitívny efekt online hier na vývoj mladých ľudí je nepopierateľný. Dokážu posilňovať priateľstvá, poskytovať potrebný oddych a vo všeobecnosti napomáhajú rozvoju kognitívnych funkcií a empatie. Avšak negatíva ako závislosť, zdravotné problémy alebo zmena správania sú taktiež výrazne badateľné. Ak chcete predísť závislosti, čas strávený s online hrami je potrebné limitovať už od momentu, keď s nimi prídete po prvýkrát do styku.
Viete znížiť emisie, ktoré vyprodukujete prechodom na takzvaný „dark mode“? Aké sú jeho výhody a nevýhody?
Údržba internetu vyžaduje obrovské množstvo elektrickej energie. Nejde len o priame pripojenie zariadenia ako je nabíjanie elektroniky – samotná existencia internetu vyžaduje elektrickú energiu na to, aby nám bola dostupná 24/7. To však znamená, že svojím pripojením prispievame k celkovej tvorbe emisií vo svete. Samozrejme že nejde o ohromne veľké percento z už tak vytvoreného odpadu, ktorý ľudia neprestajne produkujú, ale ak si vezmeme, že používaním internetu dokážeme vyprodukovať až 4% sklenníkových plynov a toto číslo ročne rastie o 5-7%, možno sa onedlho tieto zanedbateľné minimá zmenia na pomernú väčšinu a zrazu nám nebude všetko jedno.
Ako to teda zmeníme? Určite pomôže, ak si budete pravidelne čistiť cloudové úložisko alebo zrušíte odber newsletterov, o ktoré nemáte záujem a nerobia nič iné než len sedia v dávno neotvorenej mailovej schránke alebo v spame. Jedným z riešení môže byť aj prestavenie vášho zariadenia do tmavého režimu. Tento režim, ktorý poznáte aj pod názvom „dark mode“, vie ušetriť až 47% energie, ktorá by bola za normálnych okolností normálne spotrebovaná.
Aké sú jeho výhody a nevýhody? Ak nepočítame určité zníženie vašich osobných emisií, za výhodu môžeme určite považovať i šetrenie batérie. Keďže tento mód spotrebuje menej energie, patrí k tomu i energia batérie, čiže vaše zariadenie vydrží fungovať a byť v prevádzke medzi nabitiami dlhšie. Ďaľším pozitívom je určite jeho vplyv na zrak. Ak používate tmavý režim v takisto tmavšom prostredí, biele písmo na tmavom podklade vám bude menej namáhať oči. Dark mode tiež redukuje modré svetlo, ktoré vplýva negatívne na mozog, najmä tesne pred spaním. Čiže ak ležíte v posteli s telefónom v ruke, (čo musím podotknúť by ste nemali, keďže to môže mať i dlhodobé nepriaznivé účinky) ak si zariadenie prepnete na tmavý režim, aj keby len na tých pár desiatok minút, váš mozog i oči vám jednoznačne poďakujú.
Tmavý režim však vie na vás vplývať aj negatívne. Tak ako v tmavom prostredí vášmu zraku prospieva, za denného svetla vám naopak škodí a oči darmo ostria na nejasnú obrazovku. Taktiež ako všetko i režim vášho telefónu môže podvedome ovplyvňovať vašu mentalitu. Bolo dokázané, že obyčajný light mode zvyšuje pozornosť, produktivitu ako aj kreativitu i zlepšenie nálady svojich používateľov.
V skratke, áno, tmavý režim bezpochyby zníži emisie produkované elektronikou, avšak nezaobíde sa bez nevýhod, ktoré nesie spolu s jeho používaním.
[text: Henry Drábek; foto: vlastné zdroje]
