Mier a láska sa pomaly vytrácajú a neviem, či s tým niečo vieme spraviť
– pamflet našej študentky Emy Ivičovej

Píše sa rok 2024; na Slovensku končí svoje volebné obdobie prvá prezidentka, v Česku schválili osvojenie detí pre páry rovnakého pohlavia, po prvý raz je vo vláde druhou najsilnejšou stranou tá s liberálnymi hodnotami a už necelý rok je pandémia Covidu 19 označená ako ukončená. Toto všetko znie veľmi pekne, dokonca idylicky, avšak iba do momentu dokedy neodstúpime od obrazu čo i len o krok. Potom uvidíme tú nie veľmi farebnú verziu.
Prezidentka aj napriek podpore voličov a obdivu zo zahraničia odmietla opätovnú kandidatúru z dôvodu neustálych útokov a fabulácií na jej osobu, Česi schválili iba časť sedemnásťročnej snahy o zrovnoprávnenie párov s argumentom, že tradičná rodina je základ a môžu byť radi zato, čo majú; liberálna strana s ďalšími od začiatku svojho obdobia bojuje v Goliášovskom súboji a namiesto posúvania krajiny a jej občanov dopredu sa ju snaží udržať aspoň na úrovni vhodnej dvadsiateho prvého storočia a nie na čiernej listine medzinárodnej politiky.
Pandémia je ukončená s počtom obetí medzinárodne vnímaným ako jedným z najhorších a spoločnosťou polarizovanou viac ako kedykoľvek predtým. Otázka, ktorú si kladieme všetci bez ohľadu na naše hodnoty a presvedčenia je, prečo je naša spoločnosť v jej súčasnom stave; prečo krajina s takým malým počtom obyvateľov je schopná produkovať toľko vnútroštátnych konfliktov ústiacich v niektorých momentoch až na medzinárodnú úroveň; ako je možné, že krajina s dlhodobou históriou utláčania a snahy o získanie suverenity má v sebe veľkú časť spoločnosti nepraktizujúcu asertivitu, ale velebiacu agresorov.
Čo všetko predchádzalo momentu, kedy začalo byť viac-menej normálne neriešiť veci s cieľom prísť ku konsenzu, ale presadiť svoj názor aj za cenu násilia či života. Ako už samotný, nie veľmi optimistický, nadpis naznačuje, odpovede na tieto otázky pravdepodobne v tomto článku nenájdete, ale snáď vám aspoň ukáže aspekty, na ktoré ste doposiaľ nemysleli alebo vám neboli predstavené.

Problém by sa mal riešiť od koreňa
Slovensko sa v rámci hodnotenia čitateľskej, matematickej a prírodovednej gramotnosti pätnásťročných žiakov v prieskume OECD (Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj) PISA 2022 ocitla na chvoste úspešnosti v rámci krajín patriacich do organizácie. Členské krajiny s horšími výsledkami boli napríklad Čile, Island, Grécko alebo Kolumbia. V porovnaní s prieskumom z roku 2018 si mladí Slováci prihoršili priemerne o viac ako 6%. Je však potrebné podotknúť, že prieskum bol vykonávaný počas pandémie a výsledky sa mohli mierne líšiť ak by sa prieskum vykonával prezenčne. Tu nastáva ďalšia prekážka pre mladých; v porovnaní s inými krajinami EÚ malo online vyučovanie a celkové ,,zvládnutie” pandémie vyššie následky na mládež. Viac ako 22% školopovinných detí nemalo prístup ku vzdelaniu z dôvodu nevlastnenia počítača a okolo 15% mladých z tejto skupiny malo obmedzený alebo žiaden prístup k internetovému pripojeniu ako aj k elektrine. Občianske združenie ID Klub zamerané na psychologickú pomoc mladým vydalo správu, že jednorazovú alebo pravidelnú psychologickú pomoc vyhľadáva v porovnaní s predpandemickou dobou približne o 40% viac mladých. Najčastejšie z dôvodov úzkostí, depresií, neschopnosti zaradiť sa späť do ,,starých koľají” alebo pocitu nepochopenia zo strany rodičov a starších.

Rastlina nedokáže rásť dobre v kyslej hline
Hoaxy, dezinformácie, krivé obvinenia; sú to slová, ktoré za posledné štyri roky nabrali omnoho väčšiu váhu ako kedykoľvek predtým. Z prieskumu spoločnosti GLOBSEC v roku 2023 vysvitlo, že vo väčšine krajín strednej a západnej Európy sa dôvera v organizácie ako je Európska únia, Organizácia spojených národov alebo NATO zvýšila, zatiaľ čo na Slovensku drasticky klesla aj spolu s dôverou v domáce inštitúcie ako sú ministerstvá, kontrolné úrady alebo záchranné zložky. Ako hlavné dôvody uvádzali vedenie štátu, reakciu politikov na inváziu Ukrajiny Ruskom ako aj viackrát spomínanú pandemickú situáciu a jej, podľa niektorých, nezvládnutie.
Dobrú správu priniesol prieskum agentúry NMS Market Research Slovakia zameraný na Slovákov a ich schopnosť detegovať dezinformácie. 69% respondentov uviedlo, že sú sebavedomí v určovaní pravdivosti informácií; Istejší sú predovšetkým muži (75 percent) a ľudia s vysokoškolským vzdelaním (88%) . Ako ideálnu platformu pre zdieľanie dezinformácií označila väčšina respondentov sociálnu sieť Facebook z dôvodu nízkej kontroly príspevkov ako aj samotných užívateľov. Nezisková organizácia Hoaxy a Podvody posledné tri roky pravidelne zdieľala dezinformačné príspevky s dôkazmio ich nepravdivosti; avšak v čase kedy svetové mocnosti posilňujú technické sektory, vrátane toho na ochranu užívateľov a pravdy, sa im nepodarilo získať finančnú podporu od štátu a existenciu stránky zachránila verejnosť svojimi príspevkami.

Slnko pomaly vychádza, avšak oblaky sú stále všade navôkol
V tohtoročných prezidentských voľbách bola volebná účasť najvyššia za posledných takmer 20 rokov. Európska únia vydala výsledky prieskumu, kde uviedla, že deväť z desiatich mladých ľudí do 25 rokov z členských krajín boli nejakým spôsobom politicky angažovaní; či už priamou účasťou na voľbách, podpísaním petície alebo obmedzením využívania produktov krajín na ktoré boli uvalené sankcie.
Je potrebné, aby sa mladí, strední a aj tí najstarší ľudia pozerali na veci aj zblízka; cez malé sklíčka vitráže opisujúce pomalé, zväčša neisté, kroky k lepšej budúcnosti. Nikto nemôže očakávať, že spoločnosť ktorú delia spálené mosty spôsobené traumami a potláčanými vášnivými emóciami bude fungovať bez prasklín. Nie nadarmo sa hovorí, že prvých dvesto rokov demokracie je tých najnáročnejších v celej jej existencii; preto nehovorím, že s tým všetkým vieme niečo spraviť.
Nezostáva nám nič iné, než skúšať a dúfať vo svetlejšie dni; preto choďte voliť, diskutujte o svojich názoroch, počúvajte iných ľudí, dotýkajte sa tém o ktorých ste predtým ani nepremýšľali a nebojte sa priznať chyby. Zatiaľ táto činnosť nikoho o miesto v spoločnosti nepripravila…

 

[text: Ema Ivičová; ilustrácia: Ivana Benčeková]