Mnohí z nás sa určite s pojmom zero waste stretli pri témach znečistenia prostredia či globálneho otepľovania. Koľkí z nás sa však rozhodli do toho nazrieť hlbšie? Často nás odradí myšlienka, že sami nič nedokážeme, lenže keby si tieto slová povedal každý, až vtedy by boli pravdivé!

Čo znamená ísť zero waste?
Ako už nám z názvu môže byť jasné, ide o šetrenie zdrojov a o tvorení minimálne alebo ideálne nulového odpadu. Slovensko ročne vyprodukuje viac ako 12 miliónov ton odpadu (z toho 2,3 mil. tvorí komunálny odpad). Priemerný Slovák tak ročne vyprodukuje 421 kg komunálneho odpadu. Z tohto obrovského množstva sa recykluje biednych 39%, čím sa zaraďujeme nachvost priečok EÚ. Logicky nám z toho vyplýva, že problém „vyriešime“ poriadnejším a zodpovednejším triedením odpadu, lenže to nie je tak úplne pravda. Papier aj sklo sú po recyklácii znovu použiteľné a dá sa z nich vyrobiť znovu papier a sklo. S plastom to je menej jednoduché. Recyklovaný plast sa podrví a je využitý napríklad ako prímes do materiálu na výrobu šmykľavky. Ďalej ho však nie je možné recyklovať, preto skončí na skládke. Riešením je teda redukcia odpadu a zabránenie jeho vzniku.Nevieš ako začať? Tu sú jednoduché typy!

  1. Pri nákupoch si noste plátenú či inú tašku vyrobenú z prírodných materiálov a zabráňte tak stálemu kupovaniu plastových tašiek, ktoré sa roztrhajú po prvom použití.
  2. Vedeli ste, že nosíme len 20-30% percent oblečenia, ktoré vastníme? Nevyužitý zvyšok zbytočne zaberá priestor. Oblečenie môžete predať a privyrobiť si tak alebo ho darovať neziskovej organizácii či konkrétnym ľuďom v núdzi.
  3. Vyberajte si prírodné materiály, ktoré sú dlhotrvajúce a kvalitnejšie. Ľahko sa to povie, je však ťažšie to učiniť vzhľadom k tomu, že prírodné materiály napríklad z bambusu sú často drahšie, a tak pre mnohých z nás často nedostupné. Práve kvôli tomuto sa fast fashion stal takým fenoménom. Fast fashion je masová výroba oblečenia za nízku cenu, pri čom kvantita prevažuje nad kvalitou. Oblečenie sa vyrába v obrovskom množstve z lacných materiálov, ktoré sa rýchlo roztrhnú či iným spôsobom zničia. Výroba neberie ohľad na životné prostredie či pracovné podmienky zamestnancov.
  4. Dnes je síce trendom nakupovať v secondhandoch, ale niektorí ľudia sa „sekáčom“ bránia, pretože nechcú nosiť oblečenie, ktoré pred nimi už niekomu patrilo alebo ho možno považujú za obchod pre chudobných.Pri nakupovaní v secondhandoch však nejde len o šetrenie peňazí, ale obzvlášť v dnešnej dobe o šetrenie prírody. Naučme sa teda nosiť pekné a kvalitné kúsky oblečenia, aj keď už pred tým mali iného majiteľa.
  5. Používajte biologicky rozložiteľné zubné kefky, ktoré sú vyrobené zo 100% kukuričného škrobu, takže patria medzi zero waste produkty. Inou, rovnako dobrou voľbou, sú kefky s vymeniteľnou hlavou.
  6. Zoberte si vlastnú fľašu s vodou všade, kam idete a zabráňte tak stálemu kupovaniu nových plastových fliaš, ktoré sa nám doma hromadia a neskôr končia v odpadkovom koši, v horšom prípade niekde na zemi vonku.
  7. Využívanie hromadnej dopravy je síce nepohodlnejšie ako vyvážanie sa autom, je to však oveľa ekologickejšie, pretože sa tak množstvo emisií v ovzduší zredukuje.
  8. Jednoduchým ale nápomocným krokom je pri navštevovaní kaviarní, kde si kupujeme kávu so sebou, požiadať baristu, nech nám kávu pripravia do vlastného prenosného hrnčeka. Obmedzíme tak plytvanie plastovými pohármi.

Bezobalový obchod Špajza v Nitre
Špajze je obchod, v ktorom si namiesto kupovania balených surovín naberiete do vlastného vrecka toľko surovín, koľko potrebujete. Tomuto obchodíku nachádzajúcemu sa na Štefánikovej triede 15 v Nitre nejde len o neprodukovanie nad- bytočného odpadu pri nákupe potravín, ale aj o šírenie ľudskosti a radosti, ktorú pocítite hneď pri vstupe. Preto ho teda neváhajte navštíviť.

[text: Paulína Haršániová; foto: vlastné zdroje; ilustrácia: Ivana Benčeková]