To, že moje rodinné zázemie sa môže líšiť od zázemí iných ľudí, som zistila v tretej triede na základnej škole. Na niektorý predmet sme mali priniesť výkres s obrázkom nášho rodostromu; keď som sa postavila pred tabuľu so svojím obrázkom a predstavila mená svojich príbuzných, niekoľko detí sa začalo smiať, pretože mená môjho otca, uja a bratranca znejú v slovenčine skôr žensky ako mužsky.

 

View this post on Instagram

 

A post shared by The Translation Studio (@transcreate)

Po utíchnutí smiechu spolužiakov som ich opäť zaskočila, tentokrát s tvrdením, že ak vidím svoju tetu a starých rodičov dvakrát do roka, tak je to úspešný rok (môj život sa obrátil hore nohami keď som zistila, že niekto má jednu babku na Chrenovej a druhú na Klokočine).

Je jedno, či ste dieťa Slováka a cudzinca alebo dvoch cudzincov, skoro vždy sa vyskytuje ten istý problém u každého. Neistota a zmätok vo vlastnej identite.

Rodičia mi priezvisko pozmenili, aby som pri jeho diktovaní nemala zbytočné komplikácie; keď sme v škôlke spievali riekanky, často som nevedela ako idú, pretože doma sme spievali iné; ak som bola na návšteve u babky a hladná, musela som jej všetko kresliť alebo hrať pantomímu, pretože som sa s ňou nevedela rozprávať; keď som bola staršia a začínala migračná kríza, pár spolužiakov mi hovorilo, aby som sa vrátila do krajiny, z ktorej som prišla.

Aby som však nepoukazovala len na negatíva vyrastania vo viacnárodnej  domácnosti,  musím priznať aj nejaké tie pozitíva. Čo sa týka jazykov, myslím, že som v nich zbehlá – tromi rozprávam plynule a druhým rokom sa učím španielčinu na škole. Túto skutočnosť však pripisujem mojej neznalosti chorvátčiny, keď som bola dieťa, aj teraz som schopná viesť konverzácie rukami-nohami, len aby som pochopila niekoho, koho jazyk neovládam. Taktiež mám v niektorých situáciách otvorenejší pohľad na svet, lebo mám vo svojom okolí diverzitnú skupinu, ktorá pozná význam multikultúrneho sveta na vlastnej koži.

Teraz sa nachádzam v tom štádiu života, kedy sa snažím spojiť s kultúrou, ktorú som ako dieťa často skrývala, aby som mala pohodlnejší život. Necelý rok sa zdokonaľujem vo svojej srbčine a chorvátčine, počúvam pesničky, ktoré by som zvyčajne počula iba cez leto u tety a s otcom sa hádam v jeho materinskom jazyku, aby sme mali istotu, že povie všetko tak ako chce.

How many languages do you know – that many times you are a man

[Ema Ivičová; foto: net]