Na našom gymnáziu je už po dlhé roky zaužívaná tradícia privítania nových žiakov imatrikuláciami. Avšak, kvôli pandémii a niekoľkomesačnému dištančnému vyučovaniu boli o túto ceremóniu naši minuloroční prváci ukrátení. Z tohto dôvodu sa oslava oficiálneho prijatia týchto študentov do goliankárskeho kolektívu uskutočnila dodatočne v novembri tohto školského roka. Druhákom imatrikulácie pripravila III.C, pričom témou bol magický svet Harryho Pottera.

V úvode si všetci vypočuli príhovor pani riaditeľky Zuzany Hurtovej, po ktorom nasledovali vopred pripravené programy jednotlivých tried. Ako prvá sa predstavila III.C s krátkym tanečným číslom rozprávajúcim príbeh o bitke rokfortských študentov so smrťožrútmi, potom II.SA predviedla spoločenský tanec inšpirovaný slávnostným plesom zo štvrtej časti príbehu o slávnom čarodejníkovi. Nasledovalo vystúpenie II.A s krátkou ukážkou metlobalového zápasu chrabromilu proti slizolinu zakončenou triumfom p. profesora Šonkoľa, a ďalej krátky program II.B začínajúci triedením niekoľkých žiakov do jednotlivých fakúlt nadväzujúcim na dynamickú tanečnú choreografiu. Ako predposlední vystúpili študenti II.C so sériou hereckých výkonov stvárňujúcich udalosti z vyučovania na Rokforte, a na záver II.AJ predviedla sedem stručných scénok, ktoré za sprievodu spevu sedemčlenného zboru zhrnuli životný príbeh Harryho Pottera. Všetci zapojení študenti odviedli skvelú prácu a každé z vystúpení bolo odmenené silným potleskom.

Po úvode nastal čas na aktivity pripravené tretiakmi, za ktoré triedy zbierali body do tabuľky. Najprv sa druháci museli popasovať s vedomostným kvízom o našej škole. Aký bol predošlý názov gymnázia? Ako sa volá teta bufetárka? Koľko máme dohromady schodov? Za každú správnu odpoveď si triedy pripísali bod, situácia tak ostala napätá a vyrovnaná až do poslednej otázky.

Nasledovala úloha zameraná na jazykové zdatnosti. Každé družstvo dostalo papier s návodom na prípravu obložených chlebíkov – ibaže kroky postupu boli napísané okrem slovenčiny striedavo aj po anglicky, nemecky či španielsky. Žiaci inštrukcie rozlúštili spoločne, a potom vysielali jednotlivcov k stolíku s ingredienciami, aby dané činnosti vykonali.

V ďalšej úlohe si na svoje prišli všetci tí, medzi ktorých obľúbené predmety patrí telesná výchova. Pri stanovišti každého z tímov bola rozostavená jednoduchá prekážková dráha, na konci ktorej bola položená miska s kúskami puzzle. Úlohou študentov bolo zdolať cestu a priniesť späť na stanovište jeden kúsok skladačky. Zvyšní žiaci spolu s triednymi profesormi medzičasom spájali kúsky puzzle v podobe svojich triednych fotografii, ktoré na záver vložili do rámika a ohlásili sa tretiakom – body boli v tomto kole udeľované podľa času.

Štvrtá disciplína imatrikulantom značne potrápila hlavy – zapletená v nej bola totiž matematika. Žiaci sa postavili do radov podľa tried, a všetci dostali do rúk papieriky s rôznymi číslami. Ich úlohou bolo cifry najprv spamäti sčítať a potom odčítať, no nie každá trieda sa dopracovala k správnemu výsledku. Oveľa jednoduchšia bola pre nich však posledná úloha: napísať báseň o našom gymnáziu. Aby to však nebolo až také ľahké, študenti mali na tvorbu obmedzený čas. Po uplynutí limitu vystúpilo pred porotu päť vybraných zástupcov tried, ktorí básne odrecitovali. Napokon nastal čas na oznámenie výsledkov rozhodnutia pani profesoriek – a verdikt znel jasne: všetky básne boli majstrovskými dielami, všetkým triedam bude za toto kolo udelený plný počet bodov! Zo strany II.C sa rozozvučali výkriky radosti – v tabuľke veľmi tesne predbehli II.B a stali sa tak výhercami súťaže. Prevzali si trofej v podobe víťazného pohára, no ani ostatní neodišli s prázdnymi rukami – každý dostal adaptačný list na znak prijatia medzi študentov gymnázia.

Tretiaci si na príprave celého priebehu dňa dali veľmi záležať. Telocvičňa bola vyzdobená a vďaka napätiu a oduševnenosti druháckych tried pôsobila vskutku súťaživou atmosférou. Hoci nezažili tieto okamihy počas svojho prvého roka štúdia, títo žiaci budú aj napriek tomu na svoje imatrikulácie určite spomínať s úsmevmi na tvárach.

[Kristína Lidiková; foto: p.p. Zaujec]