Šikana je veľmi vážny a rozšírený problém najmä medzi deťmi, tínedžermi ale i dospelými. Je potrebné vedieť, čo všetko spadá pod pojem šikana,  na koho sa obrátiť, ako pomôcť obetiam a ako spoznať znaky šikany.


Čo je šikana?

Tieto aktivity sú definované ako správanie, ktoré umožňuje pomocou fyzického a psychického týrania druhých, získať nad nimi pocit prevahy alebo moci. Šikanovaní bývajú najmá slabšie osoby, menej informované, akokoľvek odlišné či už výzorom alebo povahou. Pravidelné šikanovanie je nebezpečný sociálnopatologický jav a je to jeden z najznámejších negatívnych javov v dnešnej spoločnosti.

Typy šikany

Existujú rôzne typy vzhľadom na to, v akej sociálnej skupine sa šikana deje.

Patrí sem: – fyzické násilie

– verbálne násilie + psychické

– sexuálne obťažovanie

– kyberšikana

– šikana na pracovisku – má rôzne obdoby

Fyzické násilie začína už tak skoro ako v mateskej škole, ide najmä o bitky, facky, kopance, strkanie. Je to najviditeľnejšia forma šikany. Agresori majú tendeciu byť väčší, vyšší, silnejší. Ide tiež o branie desiaty, krádeže osobných vecí.

Verbálne a psychické násilie

Jeden z najrozšírenejších druhov šikany, agresora využíva najmä verbálne urážky, nadávky, ohováranie, osočovanie, vyčlenovanie  kolektívu, manipuláciu a ignoraciu. V tomto druhu šikany býva agresor

 

populárnejší a priebojneší ako obeť. Obeť býva zväčša introvert a s odlišnou povahou či výzorom. Najviac sa tento typ šikany vyskytuje medzi tínedžermi.

Kyberšikana

V dnešnej technologickej dobe sa rozšírila nová forma verbálneho násilia. Šikana sa preniesla do kyber priestoru sociálnych sietí ako je napríklad Twitter, Instagram, Facebook, Snapchat a mnohé iné. Ide najmä o zasiealnie obťažujúcich a urážlivých správ, vytváranie dehonestujúcich stránok, zverejňovanie fotografií a videí sa cieľom poškodenia identity obete. Agresor býva zväčša anonymný, a to je práve preňho lákavé. Cíti sa chránený vďaka použitiu falošných profilov, pseudonymov. Virtuálne šikanovanie je pre obeť najvážnejšie, pretože pred ním nemá kam újsť.

Sexuálne obťažovanie

Je to úmyselné, sexuálne motivované konanie, ktoré ma za cieľ uvažiť dôstojnosť obete. Ide najmä o sexuálne narážky, dotyky no i o znásilnenie. Obeťami bývajú najčastejšie ženy na pracovisku. Agresorom býva nadriadený no i kolegovia.

Obťažovanie na pracovisku

Najčastejšie ide o systematické intrigovanie, obmedzovanie na pracovisku, ohováranie, teror riadený silnejšími koelgami. Ďalšia obdoba šikany na pracovisku je tzv. bossing, kde sa šikany dopúšťa nadriadený obete, ide najmä o zadávanie nezmyselných a nasplniteľných úloh, neoprávnenú kritiku a vlnu urážok.

Ako spoznať prvé znaky šikany?

U obeti, najmä zo školského prostredia, sa začnú prejavovať znaky ako náhle zhoršenie známok, zhorší sa schopnosť sústrediť sa, záškolactvo, odmietavosť, avoidácia školského/pracovného prostredia. Agresor začina tzv. „ostrakizmom“ alebo vyčlenovaním obete z kolektívu. Znaky ako to, že kolektív sa odmieta rozprávať s obeťou, pozdraviť ju, sedieť s ňou na obede sú začiatočnou fázou šikany a pokiaľ sa vyriešia hneď na začiatku, šikana sa nemusí dostať do horších fáz.

Kam sa obrátiť?

Deti a mladí sa vždy môžu obrátiť na svojich učiteľov, rodičov, školských, psychológov, starších súrodencov. Existujú aj linky detskej dôvery 0907401749, detskej dôvery 116 111. Alebo aj online platforma

www.odpisemeti.sk

Dospelí sa môžu obrátiť na inšpektorát práce alebo Slovenské národné stredisko pre ľudské práva, prípadne podať žalobu na súd.

Ako pomôcť obetiam šikany?

Je dôležité obetiam navrhnúť rôzne spôsoby riešenia ich situácie, oznámiť im kam sa môžu obrátiť a pokiaľ budú súhlasiť ísť to s nimi spoločne nahlásiť. Človeku, ktorý si pripadá slabý a neviditeľný veľmi pomôže mať nablízku osobu, ktorá sa nebojí postaviť na jeho stranu a je ochotná mu pomôcť.

Príčiny a motívy šikany

Sú rôzne, medzi najčastejšie patrí nátlak kolektívu na chlapca či mladého muža aby bol tvrdý a mužný. Vtedy sa začína strácať ženská, nežná stránka človeka, je potláčaná a z týchto ľudí sa najčastejšie stávajú agresori a aktéri šikany. Môže ísť aj po prahnutí po moci, kedy sa človek cíti dobre len vtedy, keď má nad niekym moc a môže s ním manipulovať. Veľkú úlohu zohráva aj zvedavosť. Niektorých ľudí zaujíma ako bude

vyzerať človek pri ponížení či bolesti. Niektorých agresorov  vedie k šikane túžba zaujať, zabaviť sa, zažiť niečo vzrušujúce.

Prevencia

 

Škola môže robiť prevenciu proti šikane rôznymi spôsobmi. Prednášky, hry, diskusie. Dôležitá je aj mediálna výchova, podnecovanie k osobnému a sociálnemu rozvoju, multikultúrna výchova, boj proti extrémizmu, vzdelávanie ohľadom ľudských práv alebo ochrana života, prostredia a zdravia. Je dôležité žiakom stanoviť jasné pravidlá, a to, že šikana nebude tolerovaná. Nekompromisné, no taktné riešenie týchto situácií, pokiaľ sa v kolektívoch vyskytnú. Učiť žiakov nekonfliktne riešiť problémy medzi sebou. Žiakom taktiež treba vysvetliť, že ak sa smejú či zabávajú na šikane svojich spolužiakov, stávajú sa spoluúčastníkmi šikanovania. O týchto problémoch treba taktiež informovať rodičov aby mohli čo najrýchlejšie a najlepšie zakročiť v prípade, že by sa ich dieťa stalo obeťou šikany, aby vedeli rozpoznať jej znaky a pomôcť svojmu dieťaťu. Môže sa tiež vyhlásiť týždeň boja proti šikanovaniu, vyhlásiť rôzne súťažy o najlepší plagát či slogan, dizajn na tričká. Pedagógovia môžu venovať čas určitým hrám, diskusiám či cvičeniam, ktoré oboznámia deti lepšie s touto tématikou. Taktiež by malo vedenie školy informovať svojich zamestnancov ako postupovať pokiaľ sa oni sami stanú obeťami pracovnej šikany.

 

Na záver

Šikana je na našej škole neprípustná a netolerovaná. Všetci chceme využiť svoj maximálny potenciál na pôde školy, to znamená i v medziľudských vzťahoch, ktoré treba budovať s rešpektom a láskavosťou. Nie všetci musia byť kamaráti, no nestojí veľa sa i k tým, s ktorými človek nevychádza, správať ľudsky a s úctou. Nerob ostatným to, čo nechceš aby robili oni tebe.

[Natália Omelková]