Ukrajina, taká ako ju poznáme dnes, vznikla 26. Decembra 1991. V minulosti časti ukrajinského územia patrili pod Poľsko-litovské kráľovstvo, Cárske Rusko, Československo či Sovietsky zväz. Označenie Ukrajina sa uchytilo v 19. Storočí a znamená “prihraničná zem” alebo “zem, ktorá leží na kraji” či “pohraničie”. Tento názov nie je bez dôvodu, keďže okolité štáty Ukrajinu často nepovažovali za samostatnú zem, ale ako súčasť ich štátu.
Prvýkrát, kedy sa Ukrajina pokúsila osamostatniť, bol v roku 1917, kedy vznikla Ukrajinská ľudová republika. Existovala v rokoch 1917-1920 a zanikla pod nátlakom ruských boľševikov. Časti Ukrajiny boli následne legálne so súhlasom oboch strán rozdelené medzi Poľsko, Rumunsko a Československo. To, čo zostalo z Ukrajinskej ľudovej republiky, bolo v roku 1922 pričlenené do ZSSR ako Ukrajinská sovietská socialistická republika.
V sovietskej ére si Ukrajina prešla mnohými ťažkými skúškami, najhoršia z nich bol hladomor v rokoch 1932-33, ktorý bol vyvolaný násilnou kolektivizáciou poľnohospodárstva sovietmi. Predpokladá sa, že na následky hladomoru zomrelo 2,5 až 5 miliónov ľudí. Toto je do dnešného dňa veľmi citlivá téma v ukrajinsko-ruských vzťahoch a dnešná Ukrajina chce, aby tento hladomor bol oficiálne uznaný ako genocída.
V roku 1954, na 300. Výročie Ukrajinsko-ruskej jednoty, sa Nikita Chruščov (vtedajší najvyššie postavený predstaviteľ ZZSR) rozhodol podarovať Ukrajine polostrov Krym. Po rozpadnutí Sovietskeho zväzu, sa Ukrajina stala jednou z bývalých zväzových republík. 24. Augusta 1991 vyhlásila Ukrajina nezávislosť a vyhlásenie nezávislosti bolo následne potvrdené referendom, ktoré podporilo 90% voličov. Krym teda zostal súčasťou Ukrajiny so štatútom autonómnej republiky.
Neskôr sa začali ukazovať rozdiely medzi rôznymi ukrajinskými regiónmi, na západe Ukrajiny sa ľudia cítili byť Ukrajincami a orientovali sa viac na Európu, kdežto na východe a Kryme zasa obyvatelia pociťovali väčšiu spätosť s Ruskom. Ukrajina preto musela balansovať svoju zahraničnú politiku oboma smermi. Západ rovnako ako východ videli Ukrajinu ako veľmi dôležitého strategického spojenca a súboj ich mocí sa prejavil v ukrajinských prezidentských voľbách v roku 2004, kedy sa proti sebe ocitli dvaja kandidáti, Viktor Juščenko, s orientáciou na západ, a Viktor Janukovyč, s ruskou podporou. Nakoniec sa víťazom stal Janukovyč, no keďže o demokratickom priebehu volieb pochybovali viacerí pozorovatelia, situácia bola prešetrená ukrajinským Najvyšším súdom, ktorý potvrdil, že voľby boli zmanipulované. Toto vyvolalo verejné pobúrenie a obrovskú vlnu podpory pre Juščenka. Ten po niekoľkých mesiacoch vážne ochorel a od viacerých lekárov sa potvrdilo, že bol otrávený.
Na hlavnom námestí v Kyjeve vypukli obrovské protesty, ľudia chodili oblečení v oranžovej a vyzývali na nové voľby. Toto sa zapísalo do dejín ako Oranžová revolúcia. Ľudia kritizovali rastúci vplyv Ruska na ich vnútorné záležitosti a ekonomickú situáciu krajiny. Juščenko sa napokon dostal k moci, no k žiadnej zmene nedošlo, a tak si ľudia po 5 rokoch zvolili Janukovyča.
Ten sa vzďaľoval od európskej politiky, a tak v novembri 2013 sa ľudia rozhodli opätovne vyjsť do ulíc, aby vyjadrili podporu užším vzťahom s Európou. Na východe, však, časť obyvateľstva protestovala proti európskemu západu krajiny a podporovali Janukovyčovu vládu. Násilie eskalovalo. Vláda prijala proti protestné zákony, protestujúci boli násilne potlačení, o život prišla stovka demonštrantov a tisíce z nich boli zranení. Poslanci odvolali Janukovyča a nové voľby vyhral Porošenko.
Putin začal s prípravami na anexiu Krymu. Vo februári 2014 budovu parlamentu a vlády na Kryme obsadili neoznačení, no uniformovaní ozbrojenci. Vyhlásili sa za domobranu rusky hovoriaceho obyvateľstva, na vládnych budovách vyvesili ruské vlajky a postupne obsadili i všetky vojenské objekty ukrajinskej armády, ktoré sa nachádzali na Kryme.
Následne sa v marci 2014 na Kryme konalo kontroverzné referendum, ktoré vyhlásil lokálny parlament. Výsledok bol, pri účasti 83% obyvateľov Krymu, že 97% obyvateľstva si praje pripojenie k Rusku. Valné zhromaždenie OSN vyhlásilo referendum za neplatné, no ruskí vojaci Krym násilne pripojili k Rusku.
Po mnohých rokoch zostali konflikty nedoriešené, a ukrajinský ľud chcel najmä bezpečnosť a prosperitu. Obrovská časť Ukrajincov bola za vstup do EÚ aj NATO. Rusko sa cítilo ohrozené, keďže pomyselná sféra západného vplyvu by sa tak rozšírila až pri hranice Ruska. Západ na opačnej strane upozorňoval na Putinovu snahu
o znovuobnovenie Ruského impéria a rozširovanie svojej moci.
Túto snahu Putin bohužiaľ potvrdil 21. 2. 2022, kedy Rusko uznalo samostatnosť Luhanskej a Doneckej republiky, no najmä 24. februára 2022, o štvrtej ráno, otvorenou vojenskou inváziou na Ukrajinu. Tento odsúdeniahodný zločin sa dotýka i nás, keďže s ruskou agresiou máme vlastnú historickú skúsenosť z roku 1968.
História Ukrajiny je dostupná z viacerých overených zdrojov či historických kníh. Overujte si svoje informácie a neverte cielenej propagande.
[Natália Omelková; foto: net]
