Už sme hovorili o tom, aké atribúty majú seriózne médiá. V texte to rozoberieme podrobnejšie. Pozrieme sa na prácu novinárov, no tiež, ktoré „médiá“ sú tie dezinformačné, a prečo sa na Slovensku koná pomaly proti šíreniu hoaxov.

Aktuálne, v situácii, kedy je u nášho suseda na Ukrajine vojna, web zapĺňajú všelijaké články, ktoré píšu fakenews. Rusko dlhodobo šíri svoju propagandu doma, no i mimo svojich hraníc. Žijeme v 21. storočí, a tak ako sa posunuli technológie, sa posunuli aj spôsoby vedenia vojny. V demokratickom svete hrá verejná mienka dôležitú rolu, a tú sa dá ľahko ovplyvniť médiami. V kombinácii so sociálnymi sieťami, kde drvivá väčšina z nás trávi svoj voľný čas, je to dokonalé prostredie.

Šírenie dezinformácií
nespadá pod slobodu prejavu,
tvrdí Inštitút ľudských práv

Atribúty serióznych médií

Majú známu redakciu a vydavateľstvo

Na čele takéhoto média vždy stojí šéfredaktorka či šéfredaktor, tak ako u nás v Ozvene. Redakcia má svoju hierarchiu, a teda za hlavou nasledujú zástupcovia, redaktori, editori a ďalší ľudia, ktorí zohrávajú dôležitú úlohu v tvorbe obsahu.

Tieto informácie sú spravidla verejné a dajú sa nájsť na stránke média. Tak ako u nás tu.
Noviny musí niekto vydávať, pokiaľ je médium seriózne, túto informáciu má verejnú a chce ju priniesť čitateľovi.

Overujú informácie

Samotný obsah je písaný redaktorom či redaktorkou. No, to, čo píšu má dlhý proces. Články a reportáže sa nevyrábajú iba z nejakej započutej historky z druhej ruky. Hotovému textu predchádza overovanie – samotného zdroja, a to spravidla dva a viackrát. V prípade, že tento zdroj je prebratý, je to označené, tak ako v tomto texte napríklad odkaz na našu redakčnú radu. Čitateľ sa jednoducho cez odkaz vie dostať k pôvodnej informácii.

Proces v redakcii = ľudia. Na počiatku je redaktor, ktorý už informácie overil. No, stále sa môže stať, že sa niekde pomýlil, alebo niečo je napísané zle. Každý článok v serióznom médiu prechádza cez editora, ten ho kontroluje, a to aj z gramatickej časti. Takže gramatické chyby sa tam v 99% nenachádzajú. Tie faktické sa občasne môžu prihodiť. Aj novinári sú iba ľudia a mýliť sa je ľudské. Takúto chybu nielenže opravia, ale zo zákona sú povinní túto opravu i uviesť dostatočne viditeľným spôsobom a je potrebné ospravedlniť sa.

Legislatíva je samostatná časť. Na Slovensku platí tlačový zákon a existujú regulačné úrady, ktoré dohliadajú na tvorbu médií. Aby sa médium stalo akreditované, musí sa tu registrovať, no s tým prichádzajú pravidlá, ktoré ak nedodržiavajú, tak musia platiť sankcie v tisíckach eur. Tie dezinformačné médiá nie sú akreditovaná, preto za ich obsah nenesú zodpovednosť. Môžu si písať, čo chcú bez následkov.

Ozvena je, samozrejme, iba školský časopis, no ešte aj my máme nad sebou vedenie, ktoré by nám nevhodný obsah zatrhlo. Konšpiračné weby nemajú nič.

V Etickom kódexe novinára sa píše, že má povinnosť odhaľovať a zverejňovať neetické a protiprávne konanie svojich kolegov. Toto urobili redaktori a redaktorky v našej verejnoprávnej televízii v roku 2018, keď im šéf spravodajstva cielene menil obsah a cielene vyberal témy, ktorým sa mala redakcia venovať. Z objektívneho média sa stalo subjektívne, domnienky sa vydávali za fakty a novinári to nenechali tak. Niekoľko desiatok ich podpísalo protestný otvorený list vedeniu a nakoniec 12 ich z RTVS odišlo.

Titulky

Ak niekde uvidíš titulok „A o tomto mainstream mlčí“, „Toto vám nepovedia“, „Zdieľaj, kým nezmažú“ odporúčame – utekať. Je tu vysoká šanca, že klamú. Seriózne média majú titulky, ktoré korelujú s obsahom článku. Ak Facebook či Instagram maže zdieľaný obsah, robí to preto, lebo bol v rozpore s ich pravidlami. Na tom zmazaní teda asi niečo bude, no nie? A špeciálne bulvár používa expresívne zafarbené slová, ale od toho bulvár, žiaľ, je.

Spravodajstvo, komentáre a blogy

Aj my v Ozvene máme rozdelené články do rubrík. Tak to majú aj seriózne médiá. Tie dezinformačné weby nemajú problém napísať v jednom článku „akože fakt“, ten istý človek komentárom zhodnotí ten fakt, no a čitateľ už ani nemá šancu vytvoriť si mienku, lebo už mu bola podaná autorom.

Sú v teréne

Novinári na overovanie faktov potrebujú ísť do terénu. Na Ukrajine mali alebo stále majú vyslaných svojich redaktorov Denník N, TV Markíza, Denník Sme, Česká televízia, The Guardian, BBC,…
Tie konšpiračné weby zostali doma, zatiaľ čo ozajstní novinári sú na mieste diania.

A na záver, zamyslite sa nad vetou „not the media – journalist.“ Každé médium je tvorené jednotlivcami a je to veľký kolos. Manipulácia správ v RTVS ukázala, že v tom kolose ľudí sa nájde mnoho, ktorí sa ozvú, ak sa deje nekalosť.

[text: Patrik Kollár]

Tip: ak chcete prijímať správy zo sociálnych médií, follownite samotných redaktorov. Často nezdieľajú iba správy, ale aj proces ich vytvárania, a tak budete mať možnosť vidieť samotnú tvorbu aj s výsledkom.

Gabriela Kajtárová (Markíza), Monika Tódová (Denník N), Zuzana Kovačič Hanzelová (Denník Sme), Timea Krauszová (Refresher), Laura Kelloova (Aktuality.sk), Lenka Ježová (TA3), Lukáš Onderčanin (Denník Sme), Michal Kovačič (Na telo, Markíza)

Nezávislá odborná komisia projektu konspiratori.sk zložená z učiteľov, historikov, lekárov, novinárov a špecialistov na sociálne siete hodnotí a boduje nahlásené weby podľa piatich kritérií. Ak si chcete overiť, či médium, ktoré čítate, nepatrí na zoznam dezinfo webov, pozrite si zoznam tu. A ak by ste stále pochybovali o komisii, tak kritickým rozumom si overte, či spĺňa atribúty, o ktorých sme písali vyššie.

Propaganda agresora nemá za cieľ presvedčiť nás o svojej pravde. Chcú zahltiť web a sociálne siete množstvom absurdných a protichodných tvrdení, aby si človek na konci dňa povedal, že pravda bude niekde uprostred.
– MO SR