Život na intráku definitívne nie je žiadna katastrofa. Dostaneme jedlo, pitie, máme strechu nad hlavou, a aj sprchy, čo záleží na tom, že sa s nimi podaktorí delia s polovicou poschodia.


Režim dňa je jednoduchý. Ráno nám o pol siedmej láskavý hlas z rozhlasu oznámi, že je najvyšší čas vstať a pripraviť sa do školy. Rannú hygienu nám spríjemňuje dopravný servis. Odpadla vám prvá hodina? Smola. Pred ôsmou musíme budovu opustiť.

Poobedia bývajú zaujímavé. Niekedy máme zábavné aktivity, inokedy nám prípravu na písomky spestrí vysielanie stanice Európa2 alebo Vlna, no a ak nie, tak si hudobnú vložku s radosťou vezmú na starosť podaktorí žiaci. V prípade, že nejakým zázrakom máte dostatok voľného času a rozhodnete sa ísť do mesta, s výletom do kina nepočítajte. Vychádzky majú totižto obmedzený čas.

Samotné izby sú celkom pusté. Nemali by sme mať predlžovacie káble ani lampy na baterky. Oživenie miestností kobercom treba konzultovať s vychovávateľmi. Časť z nás má šťastie a je ubytovaná vo vynovenej budove s celkom veľkým úložným priestorom a relatívne dobre fungujúcimi sprchami. Vypadávajúce kľučky a kaziace sa svetlá sú ešte vždy lepšie, než sa o sprchy deliť s polovicou poschodia.

Ak sa stane, že nám ponúkané menu nie je po chuti, stačí navštíviť internátnu kuchynku s varičom a pripraviť si večeru v štýle fast foodu alebo sa vrhnúť na zásoby od mamy. Spoločná chladnička má tiež svoje čaro najmä vtedy, keď si niekto požičia vaše maslo bez opýtania, ale ako sa hovorí „sharing is caring“.

Keď sa týždeň konečne blíži ku koncu a je deň pred piatkom, na chodbe sa objavia mopy, metly a vedrá. Hor sa do upratovania. Po zvyšok poobedia sa po chodbách ozýva klopanie na dvere a otázka, kto má metlu.

Natešení sa v piatok aj s kufrom odvlečiete domov, ledva ho však stihnete vybaliť a už sa môžete pakovať znova.

[Natália Sovičová; foto: net]