Ľudské práva sú súborom zásad, ktoré sa týkajú rovnosti a spravodlivosti. Ide im o život bez strachu, obťažovania alebo diskriminácie. Ľudské práva možno v zásade definovať ako niekoľko základných práv, na ktorých sa zhodli ľudia z celého sveta, sú zásadné. Patria sem napríklad právo na život, právo na spravodlivý súdny proces, sloboda slova, sloboda náboženského vyznania, právo na vzdelanie, zdravie a primeranú životnú úroveň. Tieto ľudské práva sú rovnaké pre všetkých ľudí na celom svete – mužov i ženy, mladých i starých, bohatých i chudobných, bez ohľadu na to, kde žijeme alebo čomu veríme. Vďaka tomu sú ľudské práva univerzálne. Aj napriek prirodzenosti ľudských práv, množstvo z nich aj v dnešnom storočí veľa ľudí považuje za kontroverzné či nesprávne. Tak často skončia utláčané alebo ignorované, čo vedie k porušovaniu základných ľudských práv. V tomto článku sa pozrieme na niektoré z mnohých prípadov porušovania ľudských práv vo svete, ktoré sa dejú dodnes.


Rasizmus


Black lives matter

Rasová diskriminácia je veľmi známy globálny problém, ktorý bol za posledné roky horlivo rozoberaný, najmä vďaka vzniku BLM (Black Lives Matter) hnutiu, ktorého cieľom je zjednotiť ľudí a bojovať proti rasovej nerovnosti. Najglobálnejší vplyv mala smrť Georgea Floyda, spôsobená policajným dôstojníkom v roku 2020, po ktorej nasledovalo množstvo prípadov násilia a vrážd s rasistickým motívom, ktorým černosi čelia dodnes. Podľa štatistík je až 3x väčšia pravdepodobnosť, že bude usmrtený policajtom černoch ako beloch.  Taktiež podľa štatistík černosi s titulmi zarábajú v priemere o 23,1 percenta menej ako belosi a jeden zo štyroch čiernych pracovníkov hlási diskrimináciu v práci. V Amerike podľa občianskych práv majú ľudia právo na spravodlivý súdny proces bez ohľadu na rasu, no ťarcha udelených trestov černochov je jednoznačne vyššia. Čierni muži v porovnaní s bielymi, podľa novej správy o rozdieloch v trestoch od Americkej komisie pre odsúdenie (USSC), dostávajú o 20% dlhšie tresty za ten istý zločin.

Asian lives matter

Spolu s černochmi sa útoky nepredstaviteľne vyhrotili aj voči Aziatom. Tretina ázijských Američanov sa obáva hrozieb či fyzických útokov a väčšina tvrdí, že násilie voči nim narastá. S rastúcimi prípadmi Covidu-

19 rástla nenávisť voči ázijskej komunite spolu s nenávisťou motivovanými útokmi na ňu (najmä v Amerike). #AsianLivesMatter a #StopAsianHate reagovali na tieto útoky petíciami a mierumilovnými protestami. Jedným z najvirálnejších

útokov bolo masové strieľanie v metropolitnej oblasti Atlanta, kde bolo zabitých osem ľudí, z toho šesť ázijských Američaniek. Ďalej sa konali brutálne útoky ľuďmi presvedčenými, že koronavírus do ich krajiny priniesli Aziati a aj ho naďalej rozširujú. 27% Aziatov uviedlo, že boli predmetom urážok alebo vtipov a podľa prieskumu Pew Research Center z apríla 2021, traja zo štyroch ázijských Američanov (73%) tvrdia, že osobne zažili diskrimináciu alebo sa s nimi zaobchádzalo nespravodlivo kvôli ich rase alebo etnickému pôvodu.

Rómovia

Na Slovensku sa taktiež dennodenne stretávame s rasizmom a mnohými predsudkami. Najrozsiahlejšia diskriminácia je diskriminácia voči Rómom. Neprimerané správanie, policajné zaobchádzanie, zhoršené životné podmienky, fyzické napadnutia alebo diskriminácia na pracovisku či v škole sú bežnou súčasťou života ľudí z rómskych komunít. Aspoň 43% rómskych detí navštevuje etnicky delené triedy a sú často hodnotené ako deti s „ľahkým mentálnym postihnutím“, kvôli čomu ich následne posielajú do škôl, kde získavajú nižšie vzdelanie. Tento fakt a diskriminácia Rómov na pracovisku sú podľa odborníkov v súčasnosti hlavné dôvody, prečo si Rómovia na Slovensku ťažko hľadajú uplatnenie na trhu práce. Kvôli stereotypom sú taktiež predmetom diskriminácie v miestach, kde žijú, kvôli čomu pretrváva marginalizácia rómskych komunít. O diskriminácii Rómov svedčí aj razia v Moldave nad Bodvou z roku 2013, kedy pri pátracej akcii polícia vtrhla do miestnej osady na ulici Budulovská. Oficiálne pátrali po hľadaných osobách, ale nikoho nenašli. Po ich odchode zostali zdemolované príbytky a zbití ľudia, kvôli čomu šesť Rómov vypovedalo o policajnej brutalite, no boli neskôr obvinení a obžalovaní pre krivé výpovede. No, že by porušenie ľudských práv videla Polícia, Generálna prokuratúra, Inšpekcia ministerstva vnútra či Ústavný súd sa hovoriť nedá. Oni to porušenie nevideli – všetky inštancie na Slovensku vydávali jednohlasne rozhodnutia za rozhodnutiami, že takýto zásah bol v súlade so zákonom. Videli to až v Štrasburgu na Európskom súde pre ľudské práva a až po ôsmich rokoch si štát oficiálne priznal, že policajná razia v Moldave nad Bodvou z 19. júna 2013 nebola v poriadku.

Homofóbia 

Diskriminácia LGBT+ osôb oslabuje zásady ľudských práv uvedené vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv. Napriek tomu je diskriminácia či násilie voči ľuďom v LGBT+ komunite príliš časté a homofóbne, bifóbne a transfóbne postoje zostávajú hlboko zakorenené v mnohých kultúrach na celom svete. Všetky štáty sú podľa medzinárodného práva v oblasti ľudských práv povinné podporovať a chrániť ľudské práva všetkých osôb bez diskriminácie. V mnohých krajinách sa však zákony proti obliekaniu používajú na potrestanie transrodových ľudí na základe ich rodovej identity a prejavu. Najaktuálnejším nariadením proti LGBT+ komunite je Orbánov zákon v Maďarsku, ktorý zakazuje LGBT+ komunite vystupovať v školských vzdelávacích materiáloch alebo televíznych reláciách do 18 rokov.

Tento zákon sa taktiež prerokováva u nás na Slovensku. Stav práv LGBT+ je najhorší spomedzi krajín Európskej únie v Poľsku, kde sa okrem iného 100 obcí neformálne vyhlásilo za „zóny bez LGBT“.  V 72 krajinách diskriminačné zákony navyše kriminalizujú súkromné vzťahy s osobami rovnakého pohlavia. V dôsledku toho sú LGBT+ jednotlivci vystavení riziku zatknutia, vydierania, diskriminácie, odmietnutia poskytnutia zdravotnej starostlivosti, násilia a najmenej v piatich krajinách trestu smrti. Taktiež sú každodenne vystavení násilným útokom, vyhrážkam, posmeškom či obmedzeniu základných ľudských práv len za to, kým sú, čo je v dnešnom storočí neprípustné. Podľa štatistík, vo viac ako polovici sveta nemusia byť LGBT+ ľudia chránení pred diskrimináciou pracovným právom a až štvrtina svetovej populácie sa domnieva, že byť LGBT+ by malo byť zločinom. Taktiež podľa štatistík každý piaty LGBT+ človek zažil za posledných 12 mesiacov zločin alebo incident z nenávisti kvôli svojej sexuálnej orientácii a/alebo rodovej identite. Jedným z mnohých útokov v tomto roku bol útok v Bratislave, kedy bola skupinka chlapcov s homosexuálnou orientáciou fyzicky napadnutá kvôli ich orientácii. V Lotyšsku sa uskutočnil ešte tragickejší útok, kedy mladého sanitára poliali benzínom a zapálili, následkom čoho v nemocnici vážnym popáleninám podľahol. Ďalší z mnohých útokov sa uskutočnil v Španielsku, kde bol napadnutý a usmrtený ošetrovateľský asistent Samuel Luiz.

Pracovníci vo fast fashion 

Aj keď Medzinárodná organizácia práce vyzdvihla osem základných pracovných noriem, v módnych továrňach sa tieto pravidlá takmer nikdy nedodržiavajú. Ide o rozvojové krajiny a o spoločných problémoch ľudských práv, ktoré sa vyskytujú v odevných továrňach, možno hovoriť ako o súhrne zlých pracovných zákonov a obmedzení kolektívnych opatrení. Právo na životnú mzdu, ktorá pracovníkovi a jeho rodine umožňuje uspokojiť základné potreby, je ľudským právom. Odevní robotníci však pracujú dlhé hodiny a často sú platení nízkymi mzdami, ktoré sú hlboko pod hranicou životného minima. Napriek tvrdeniam, že všetka práca nadčas je dobrovoľná, v skutočnosti sú pracovníci nútení pracovať nadčas, často prekračujúc zákonné pracovné limity. Sexuálne obťažovanie a rodovo podmienené násilie v odevnom priemysle taktiež nie je raritou. Nereprezentatívny prieskum zistil, že zhruba 14% žien pracujúcich v odevoch v Bangalore bolo sexuálne obťažovaných alebo znásilňovaných. 60% uviedlo, že boli zastrašované, zatiaľ čo 40-50% zažilo ponižovanie a verbálne zneužívanie.

Afganistan x Taliban

V auguste 2021 sily Talibanu po stiahnutí vojenských síl USA prevzali kontrolu nad celým Afganistanom. Taliban vo viacerých provinciách popravil niektorých bývalých úradníkov a personál bezpečnostných síl a vykonal razie v domoch novinárov, aktivistov a obhajcov ľudských práv. Orgány Talibanu takisto výrazne obmedzujú práva žien a dievčat – prepustili všetky ženy z vedúcich funkcií v štátnej službe, zakázali dievčatám navštevovanie školy od 6.ročníka a vyššie a zakázali koedukáciu, ktorá bude brániť ženám získať vzdelanie. Taliban sa bude pravdepodobne riadiť takým istým systémom, ako keď bol pri moci v rokoch 1996-2001, kedy zakázal ženám vychádzať z domu pokiaľ s nimi nebol mužský rodinný príslušník. V Afganistane dochádza denne k masívnemu porušovaniu ľudských práv (porušovanie medzinárodného humanitného práva, mučenie, násilie na ženách, útoky na poskytovateľov a zariadenia zdravotnej starostlivosti, učiteľov, médiá, ochrancov ľudských práv, atď.)

Sexizmus

Rodová rovnosť je súčasťou medzinárodného práva v oblasti ľudských práv prostredníctvom Všeobecnej deklarácie ľudských práv, ktorú prijalo Valné zhromaždenie OSN 10. decembra 1948. Dodnes sa však na svete sexizmus výrazne prejavuje a dosiahnutie rodovej rovnosti sa stalo veľkým problémom.

Fyzické a sexuálne násilie

Podľa štatistík, každá tretia žena na svete zažila istý druh fyzického alebo sexuálneho násilia.

Toto násilie najčastejšie pácha samotný partner ženy, takisto sa odhaduje, že až 35% všetkých vrážd žien je spáchaných mužskými intímnymi partnermi.

Veľa žien však zažilo istý druh sexuálneho obťažovania aj na verejnosti, čo je žiaľ stále veľmi bežná skutočnosť, ktorá je neprípustná, no často spoločnosťou neriešená dostatočne. Sexuálne obťažovanie zažilo v Európe 45 až 55% žien. Znásilnenia a iné druhy násilia páchané na ženách taktiež nie sú vôbec neojedinelé. Aj keď toto násilie je páchané najmä na ženách, obeťami domáceho alebo sexuálneho násilia bývajú aj muži.

Platové nerovnosti a sexizmus na pracovisku

Ženy v EÚ zarábajú v priemere o 15% menej za hodinu ako muži. V niektorých prípadoch nie sú ženám a mužom vyplácané rovnaké mzdy, hoci vykonávajú rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty. V rámci sexizmu na pracovisku je často bežné správanie, ktoré napríklad zovšeobecňuje ženy ako menejcenné voči mužom, nekompetentné, neinteligentné, príliš emocionálne alebo manipulatívne. Taktiež často dochádza aj k sexuálnemu obťažovaniu.

Postavenie žien v islamských krajinách

Podľa Koránu má každá žena svoje práva, no jeho nesprávna interpretácia, ktorá sa odrá

ža v tradíciách je dôvodom zlého postavenia žien v týchto krajinách. V Saudskej Arábii ženy nemôžu požiadať o pas, cestovať mimo krajinu, vydať sa a podpísať zmluvy bez súhlasu svojho opatrovníka. Taktiež je niektorým ženám znemožnené opustiť svoje domovy bez súhlasu opatrovníka a opatrovníci môžu požiadať o súdny príkaz, aby sa žena vrátila do rodinného domu. V arabských a islamských krajinách tiež nie je domáce a sexuálne násilie, napriek jeho zvýšenej frekvencii a vážnym následkom, stále považované za závažný problém kvôli názoru, že domáce násilie je odôvodniteľnou reakciou na zlé správanie manželky.

Interrupcie

Otázka interrupcií sa stala veľmi kontroverznou témou aj u nás na Slovensku, hlavne po 40. zasadnutí Slovenského parlamentu, kde bol návrh Anny Záborskej o sprísňovaní interrupcií posunutý do druhého čítania. Tento návrh okrem iného obsahuje aj zákaz reklamy o možnostiach interrupcie, upravuje lehotu na rozmyslenie o

podstúpení interrupcie na 96 namiesto 48 hodín, povinnosť uviesť

dôvod pre požiadanie o interrupciu alebo povolenie interrupcie zo zdravotných dôvodov na základe dvoch lekárskych posudkov. O reštriktívnych zák

onoch o potratoch však môžeme hovoriť ako o porušovaní práv žien, vrátane práva na život, zdravie, súkromie a informácie. Proti sprísňovaniu interrupcií sa vyjadrilo aj množstvo slovenských lekárov, podľa ktorých návrh priamo zasahuje do odborných kompetencií zdravotníckych pracovníkov a negatívnym spôsobom ovplyvňuje poskytovanie zdravotnej starostlivosti ženám v oblasti reprodukčného zdravia. Zákony o ľudských právach taktiež jasne uvádzajú, že rozhodnutia o tele človeka sú iba jeho – to je to, čo sa nazýva telesná autonómia. Nútiť teda niekoho pokračovať v nechcenom tehotenstve je porušením ich ľudských práv vrátane práva na súkromie a telesnú autonómiu.

Bielorusko

Významné zhoršenie situácie v oblasti ľudských práv v Bielorusku sa začalo koncom jari 2020 a vyvrcholilo po prezidentských voľbách 9. augusta, ktorých výsledky boli široko sporné. Taktiež vyšli von obvinenia z rozsiahleho policajného násilia voči demonštrantom, prípady násilného zmiznutia, obvinenia z mučenia, zlého zaobchádzania, neustáleho zastrašovania a obťažovania aktérov občianskej spoločnosti. Bieloruské orgány údajne zahájili rozsiahly útok proti občianskej spoločnosti, obmedzujúc široké spektrum práv a slobôd, zameriavajúc sa na ľudí zo všetkých oblastí života a systematicky prenasledujúc najmä ochrancov ľudských práv, novinárov, pracovníkov médií a právnikov.

Obchodovanie s ľuďmi

Nútená práca, obchodovanie s ľuďmi za účelom sexuálneho vykorisťovania, obchodovanie s orgánmi, nelegálna adopcia, detské sobáše či dlhové otroctvo sú žiaľ stále na tomto svete hrozivou skutočnosťou. Medzinárodný obchod za účelom sexuálneho vykorisťovania zostáva veľkým problémom na celom svete a môže sa týkať viac ako 27 miliónov ľudí. Predaj žien a dievčat je výsledkom rodovej nerovnosti a mnohé krajiny ho považujú za prijateľný. Obchodníci s ľuďmi porušujú základné ľudské práva všetkých ľudí na slobodu, autonómiu, ľudskú dôstojnosť a na to, aby žili bez vykorisťovania, zneužívania a otroctva. Obchodovanie s ľuďmi je na celom svete odvetvím vo výške 150 miliárd dolárov (okolo 130 miliárd eur) a je to jeden z najvynášajúcejších biznisov v dnešnej dobe . 51% identifikovaných obetí obchodovania s ľuďmi sú ženy, 28% deti a 21% muži.

Ujgurskí moslimovia v Číne

Human Rights Watch spolu so správami organizácií pre ľudské práva, médií, aktivistických skupín  a interných dokumentov Čínskej komunistickej strany (ČKS) ukazujú, že čínska vláda spáchala – a naďalej pácha – zločiny proti ľudskosti voči turkickému moslimskému obyvateľstvu. Ujgurská autonómna oblasť Sin-ťiang, ktorá sa nachádza na severozápade Číny, je jediným čínskym regiónom s väčšinovou moslimskou populáciou. V súvislosti s týmto obyvateľstvom sa hovorí o jednom z najväčších vykorisťovaní ľudí a etnických čistiek dnešnej doby. Aj napriek popieraniu týchto udalostí čínskou vládou, podľa ľudskoprávnych organizácií Čína mučí menšinu moslimských Ujgurov a zatvára ich v pracovných táboroch, kde ich núti pracovať na bavlníkových poliach. Taktiež údajne dochádza k strelizácii ich žien, aby sa zredukovala ich populácia. Milióny ľudí moslimského vierovyznania sú kontrolované prostredníctvom systému masového sledovania a nútené zanechať svoj jazyk, kultúrne zvyky a tradície. Podľa dôkazov je s Ujgurskými moslimami nakladané ako s „nepriateľmi štátu“ výlučne na základe ich etnicko-náboženskej identity.

Každý z nás má rovnaké právo na život bez diskriminácie a utláčania, no napriek tomu sú ľudské práva porušované v istom zmysle na celom svete. To čo nás rozdeľuje nie sú naše rozdiely, ale naša neschopnosť ich akceptovať. Preto začnime sami od seba chránením ľudských práv naším konaním voči druhým v našom každodennom živote a nebuďme ľahostajní voči tejto problematike.

[Natália Labovská; foto: net]