Rok čo rok, opakujúca sa slávnosť. Posledný rok zrušená no a tento rok síce uskutočnená, ale mierne v netradičnej forme. Vzhľadom na aktuálnu pandemickú situáciu, ktorá ovplyvňuje chod celej krajiny sme si pripínanie zelených stužiek museli z novembra presunúť už na október. O niečo menej príprav nám to zabralo, keďže sa tento akt konal priamo na pôde školy a nie v PKO, no ale o niečo viac stresu nám to zas pridalo, lebo plány sa posunuli na viac ako mesiac skorší termín. Stihli sme? Stihli. Aj keď možno ihličky a motýliky sa kupovali len 24 hodín dopredu.


Ten onen deň D bude už navždy v kalendári pod dátumom 15. október 2021. Slávnostne sme si prevzali svoje zelené stužky. Vedenie školy v spolupráci s rodičmi zorganizovalo tento výnimočný ceremoniál v priestoroch školskej jedálne. Tá sa v tento deň zmenila výzdobou na nepoznanie. Dekoráciu jedálne a samotnú organizáciu detailov mala na starosti trieda IV.AJ pod vedením pani profesorky Renáty Bohuslavovej v spolupráci s pani profesorkou Darinkou Račkovou.  Po slávnostnom nástupe žiakov nasledovali príhovory pani riaditeľky Zuzany Hurtovej za vedenie školy, Lucie Rumanovej, za Radu školy a Dorotky Kurucovej z triedy VIII.OKA za študentov maturitného ročníka.

 

Následne naše triedne profesorky pripli svojim žiakom symbolické zelené stužky. Majú prinášať nám maturantom šťastie, a to najmä pred zeleným stolom, aleee oni nie sú úplne zárukou úspechu, no a ako sa vraví „maturita v septembri – maturita s istotou.“ Veríme, že osud nám bude priať a dva roky strávené za počítačom sa neprejavia.  Samozrejme, tak ako i na „poriadnej” stužkovej, nechýbal ani kultúrny program. Na tej poriadnej by ho možno nacvičovali týždne vopred, my sme si vystačili s oveľa menšou časovou rezervou. Svoj talent nám žiaci našej školy predstavili v podobe tanca, spevu či hry na klavíri. Rytmy latina či tango nám predviedli Magnus Lindevang Larsen zo IV.C spolu so svojou tanečnou partnerkou Slávkou Kolesárovou zo VII.SPA. Nádherné prevedenie piesne “Count on me” nám zaspievala Júlia Golská z V.AJ, a ku koncu programu nám spolu s Jakubom Mališom, ktorý hral na klavíri, predviedli pieseň “No time to die” od famóznej Billie Eilish. Prekvapením bolo humorné vystúpenie herca a imitátora Juraja Ďuriša, ktorý si spolu s nami zaspieval študentskú hymnu Gaudeamus Igitur. Záhadou zostane, ako by znel ten spev, ak by sme zostali naň samy. No schválne, ako by vyzerali odpovede z našich maturantských radov, ak by sme sa pýtali, koľko sme sa učili Gaudeamus? Rečnícka otázka, vieme všetci.

 

Juraj Ďuriš nám ďalej rozprával jeho vtipné spomienky na študentské časy a nevynechal ani spevácke vystúpenia, ktoré len prispeli k atmosfére tohto dňa. Vyvrcholením slávnosti bolo symbolické vypustenie 132 farebných balónov na nádvorí. Nasledoval slávnostný obed a neskôr oslavovanie.

 

Priamy prenos zo stužkovej slávnosti mohli prostredníctvom YouTube sledovať rodičia a príbuzní študentov a dnes už archívne aj my. Toto veru nebýva na stužkových zvykom, ale aspoň sme si vyskúšali čaro živého vysielania na vlastnej koži. Rezne na obed? Nie, ich klepanie je rušivý element pre telku. Ísť sa obliecť pred vypúšťaním balónov? Nie, telka nebude natáčať, ako sa obliekame. No, proste, vysielať live je fakt makačka.

 

Touto cestou by som sa chcela v mene všetkých žiakov maturitného ročníka opätovne poďakovať vedeniu školy, rodičom a všetkým ostatným, ktorí sa zúčastnili na organizácii našej symbolickej stužkovej slávnosti. Vážime si to, že sme dostali túto príležitosť, a i keď sme nemohli mať stužkovú v tej pravej plnej paráde, vaša snaha nám ju aspoň kúsok priblížila. Študentské časy sú tie, na ktoré sa nezabúda, a pevne verím, že vďaka tejto netradičnej stužkovej na ňu len tak ľahko nikto z nás nezabudne. Mnohí dúfame, že si to budeme môcť ešte na jar zopakovať, ale už s oveľa väčšou noblesou, a najmä s našimi drahými rodičmi.

 

[Natália Omelková; foto: p.p. Zaujec]