S novými opatreniami proti šíreniu koronavírusu prišli aj nové spôsoby vyučovania. Takúto zmenu pocítilo aj zopár tried nášho gymnázia. Takzvané „hybridné vyučovanie“ je kombináciou prezenčnej a dištančnej formy výuky, ktorá študentov delí na dve skupiny. Očkovaní žiaci môžu aj po výskyte pozitívneho prípadu v ich triede naďalej pokračovať v prezenčnom štúdiu, takmer akoby za normálnych podmienok. Zvyšným spolužiakom, však, je nariadená karanténa a na hodiny sa pripájajú online. Profesorom vyučujúcim v daných triedach pribudla povinnosť na každú hodinu priniesť notebook a vyučovať dvojmo. Osobne uprednostňujú prezenčné vyučovanie, je pre nich dôležitý kontakt so žiakmi a spätná väzba. Pri kombinovanom vyučovaní je zložitejšie venovať sa rovnako žiakom, ktorí sú v škole aj doma za počítačmi. Pri písaní nových pojmov na tabuľu bolo pre nich dôležité nezabudnúť na to, že majú na počítači pripojených ďalších žiakov, a teda aj im treba dané informácie istým spôsobom sprostredkovať, poprípade nezabudnúť zdieľať obrazovku, stále sa uisťovať, či ich žiaci učiaci sa online počujú, či rozumejú, zároveň kontrolovať aj prácu tých, ktorí sú reálne v triede.. Vyučovacia hodina a aj výklad však nemal taký efekt, ako keby bola hodina realizovaná iba prezenčne/online.

Aby si žiaci mohli uplatniť výnimku z karantény musia, podľa platného COVID automatu, byť buď zaočkovaní oboma dávkami, alebo byť po prekonaní ochorenia. Prinášame Vám štatistiku z našej školy.

Žiaci mali na túto situáciu vlastný pohľad. Jedny z prvých tried, ktoré okúsili takýto štýl výuky bola II.B a VI.SXA, v ktorých sa pozitívny prípad vyskytol hneď v prvom týždni školského roka. Pre mnohých bolo zvláštne vidieť svojich spolužiakov v škole pokým oni sedeli doma za obrazovkou počítača či notebooku. Ako pri každej téme, aj tu sa našli žiaci, ktorým takýto spôsob vyučovania vyhovoval, a nechýbali ani tí, ktorí spokojní neboli vôbec. „Na jednej strane to bolo fajn, keďže sme boli v takejto situácii prví a rovnako ako učitelia, aj my sme iba zisťovali ako to funguje. Spočiatku sme mali pocit že to nie je brané veľmi vážne – niekedy profesori vysvetľovali učivo a boli príliš ďaleko od notebooku takže sme nepočuli nič, no po skončení karantény bolo aj práve preto celkom náročné dohnať písomky či skúšania.“ Prejavila sa aj súdržnosť II.B, keď sa študenti po dohode s vyučujúcou profesorkou nahrnuli k notebooku a s radosťou mávali spolužiakom, ktorí boli doma. Hoci  žiaci, čo sa učili dištančne mali možnosť ráno si dlhšie pospať a nemuseli dochádzať, sami uznali: „Bolo nepríjemné vidieť, že v tom nie sme všetci spolu a niekto môže chodiť do školy, zatiaľ čo my musíme byť doma.“

Pre prítomných v triede bola veľkým plusom pokojnejšia a uvoľnená atmosféra. Zhodli sa, že keďže v triede nebol až taký hluk, dokázali sa oveľa lepšie sústrediť. Hodiny boli o niečo voľnejšie, preberalo sa menej učiva a dni ubiehali pomerne rýchlo. Každým dňom, však, obom skupinám pribúdalo množstvo domácich úloh a tém na samoštúdium, keďže dosť veľa času z hodiny zabralo pripájanie ostatných cez notebook a občasné technické problémy s internetom. Žiaci na vlastnej koži pocítili, aké môže byť pre učiteľa náročné zosynchronizovať priebeh hodiny tak, aby boli rovnomerne zapojené obe skupiny žiakov.

Medzi nevýhody pre tých, ktorí ostali doma patrila napríklad nižšia kvalita výkladu učiva: „Ak niečomu v škole nerozumiem, môžem sa spýtať, ale keďže teraz mali pozornosť učiteľa hlavne žiaci v triede, na otázky z našej strany nebol čas. Učivu človek jednoznačne lepšie porozumie, ak sedí v priamo tam a môže lepšie komunikovať.“ Rovnako ako minulý školský rok, keď boli doma všetci a dištančne sa učila celá trieda, tým čo ostali doma taktiež aj tentokrát jednoznačne chýbala socializácia. „Keď presedíte vyše týždňa každý deň celé doobedie osamote v izbe za počítačom, rozhovory cez prestávky a osobný kontakt so spolužiakmi vám začnú veľmi chýbať.“

Celkové dojmy z danej situácie boli zmiešané. Niektorým vyhovovalo fungovať dištančne – ocenili viac voľného

času a dlhší spánok, ostatným zmiešané vyučovanie nevyhovovalo. Avšak, početné množstvo študentov uznalo, že by im viac vyhovovalo ak by dištančne fungovala celá trieda. „Je to lepšie ako keby sme mali byť doma v karanténe a neučiť sa vôbec a oni by pokračovali s učivom ďalej, no bolo to zbytočne komplikované.“

Každý mal na situáciu svoj vlastný názor, no väčšina žiakov sa kolektívne zhodla, že ak by mali rozhodnúť, radšej by boli všetci doma alebo všetci v škole – nepovažovali totiž spôsob kombinovania prezenčnej a dištančnej formy štúdia za efektívny. Dúfame, že sa takýchto situácii vyskytne už len čo najmenej a všetci žiaci nášho gymnázia budú môcť pokračovať v plnohodnotnom štúdiu.

 

[Kristína Lidiková, Natália Ťapušová; foto: net]