Nových učiteľov sme Vám už predstavili, no predsa pokračujeme v spovedaní, pretože medzi novými tvárami v zborovni nájdeme profesorku pani Annu Semenovu, ktorá k nám prišla učiť až z ďalekého Ruska, a tak sme sa jej okrem tých tradičných otázok pýtali aj čosi viac.
Aké predmety vyučujete na našej škole?
Na našom gymnáziu vyučujem ruský jazyk.
Odkiaľ ste a kedy ste prišli na Slovensko?
Pochádzam z Petrohradu a na Slovensko som prišla pred tromi rokmi
Prečo ste si vybrali Slovensko?
Ruská a slovenská kultúra má veľa spoločného. Myslela som si, že si tu budem ľahšie zvykať na zmenu.
Čo vás najviac baví na vašej práci?
Práca so študentmi. Rada sa s nimi rozprávam a ešte radšej im ukazujem krásy Ruštiny a celkovo ruskej kultúry.
Bolo naše gymnázium vašou prvou voľbou?
Áno, bolo. Mala som tu prax a už vtedy som sa tu cítila ako doma. Oslovil ma veľmi priateľský učiteľský zbor a ochotné vedenie školy.
Ak by ste nepracovali ako pedagogička,čo by bolo vaše zamestnanie?
Úprimne si neviem seba predstaviť v inom povolaní. Už odmalička ma to k vyučovaniu ťahalo. Bolo to pravdepodobne ovplyvnené aj tým, že moja mama, babka aj stará mama boli učiteľky.
Čo sa vám najviac páči na Slovensku?
To, ako vedia byť ľudia nápomocní, keď mám nejaký problém a spýtam sa niekoho o pomoc, vždy sa snažia byť nápomocní. Taktiež mi pripadá, že sú tu ľudia viac otvorení, vrúcnejší voči iným ľuďom.
Aká ste boli študentka?
Povedala by som že veľmi dobrá. Vychádzala som s učiteľmi, vždy som bola pripravená a so žiadnym predmetom som nemala väščie problémy. Samozrejme, aj ja som mala fázu kedy sa mi nič nechcelo ale moje okolie ma stále podporovalo a nakoniec som sa vrátila späť na správnu cestu.
Ako by ste sa opísali?Aké sú vaše vlastnosti?
Som veselá, nekonfliktná, empatická, nápomocná a hlavne pracovitá. Vždy sa snažím všetko spraviť na 100%, nerada nechávam veci nedotiahnuté do konca. Opísala by som sa aj ako aktívnu osobu,chcem toho v živote vyskúšať čo najviac aby som nikdy nemala pocit, že som nevyužila všetky príležitosti.
Aké sú vaše záujmy?Čo najradšej robíte vo svojom voľnom čase?
Asi ako väčšina ľudí, rada počúvam hudbu. Pečiem chleba a robím športy. Rada korčuľujem na kolieskových korčuliach a jazdím na koňoch. Jazdeniu sa venujem odmalička. Taktiež ma veľmi baví učenie sa nových jazykov, napríklad francúzština alebo fínština.
Za čím sa vám najviac cnie?
Určite moje kamarátky. Chýba mi aj tá známa architektúra Petrohradu.
Máte nejaké obľúbené slovenské jedlo?
Bryndzové halušky, ktoré som sa už naučila aj variť; mám ich však radšej s kapustou než slaninou. Tiež veľmi obľubujem vašu kapustnicu.
Aký najväčší rozdiel vnímate medzi kultúrami Slovenska a Ruska?
Ľudia na Slovensku sa viac usmievajú. Ak by ste v Rusku niekoho oslovili, najprv by sa voči vám správali ostražito a až po nejakej dobe by sa otvorili. Neznamená to, že sú zlí; len majú zo začiatku väčší odstup.
Vidíte rozdiely v školstve tu a v Rusku? V Rusku sa na mnohých školách vyučuje aj v sobotu. Študenti majú len jeden deň voľna a je na nich kvôli tomu vyvíjaný dosť veľký tlak. Taktiež by som spomenula, že na Slovensku majú učitelia a študenti bližší vzťah. V Rusku ho udržujú na čo najviac profesionálnej úrovni. Za spomenutie stojí aj to, že na vysokú školu idú študenti niekedy už v sedemnástich rokoch, vďaka tomu sú podľa môjho názoru skôr vyspelí.
Ak by ste sa mohli porozprávať so svojím mladším ja,čo by ste mu povedali?
Si moja najlepšia kamarátka, si skvelá, všetko robíš dobre a som na teba veľmi hrdá.
Chceli by ste niečo odkázať študentom nášho gymnázia?
Práve prežívate najlepšie roky svojho života, nepremrhajte ich. Vytvárajte si nezabudnuteľné spomienky, nájdite si priateľov a žite naplno, aby ste na konci života neľutovali, že ste nespravili všetko čo ste mohli.
[Ema Ivičová; foto: súkromný archív, net]
