Ochrana životného prostredia je jedna z najdôležitejších tém súčasnej spoločnosti. Učenie k správnemu separovaniu či uvedomovanie si dosahov vlastných činov je dnes viac než dôležité. Aby sme sa posunuli o niečo vpred a stali sa o niečo viac uvedomelí študenti,  sme 8. marca pozvali eko aktivistu a známeho moderátora Viktora Vinczeho.


Zmeny a ako ich dosiahnuť

Viktor Vincze sa začal zaujímať o enviro tému, keď mal 21 rokov, a to práve po začiatku novinárskej kariéry, lebo si uvedomil, aké veľké je zanedbanie témy ochrany prostredia, v ktorom žijeme. Ekológii sa veľmi aktívne venuje aj na svojom Instagrame, kde aj rád zverejňuje svoje rady a zdieľa svoj životný štýl.  Počas hodiny a pol, ktoré strávil na virtuálnej pôde našej školy, sme prebrali široké spektrum otázok. Na začiatok sme diskutovali o zmenách v spoločnosti, ktoré ale musia urobiť práve politici, pretože oni majú silu robiť systémové zmeny, a vtedy príde až k ďalšiemu prestaveniu spoločnosti. Prostredníctvom malých zmien sa nám zmenia hodnoty, ktoré vo väčšom celku budú mať aj priamy dopad na prostredie. Tvrdí, že ľudí nemožno prinútiť, ale treba im ísť príkladom:„Ľudia sa pýtajú, ako presvedčiť niekoho, že treba triediť odpad. Ja ľudí nepresviedčam, nemyslím si, že presviedčanie v zelenej téme je možné. Je to téma, ktorá zrkadlí náš spôsob správania sa. Snažím sa zobrazovať realitu a fakty, po ktorých prečítaní si môže človek utvoriť vlastný pohľad, či chce ďalej prispievať k tvorbe kopy na skládke za mestom.“

V škole, ale i v živote ide o osobný príklad, kde sila kolektívu mení správanie ostatných. Ľudia sa pridávajú k väčšine, a tak to je aj v otázke ochrany životného prostredia. Netreba karhať zlé separovanie, no treba ukázať, že to tam jednoducho nepatrí, a to vlastným činom. Dodal, že ani jemu sa nedarí ísť vždy príkladom. Teraz cez pandémiu chodí do práce často v osobnom aute a sám. Inokedy využíva hromadnú dopravu, ku ktorej používaniu vyzýva i iných.

„Svet nepotrebuje stotisíc dokonalých ľudí, ale osem miliárd, ktorí sa snažia.“

Obmedzenie živočíšnych produktov

„To, čo spôsobuje živočíšna výroba, v ktorej konzumácii sme sa odtrhli, je neuveriteľné. Tie čísla prekonajú emisie lietadiel alebo áut,“ opisoval šokujúce čísla, ktoré živočíšna výroba dosahuje.
„Ja sám som mäsožrút, ale obmedzujem živočíšne výrobky celkovo. Mäso vynechávam každý druhý deň. Nemal by to byť problém z času na čas pre nikoho.“   Pri konzumácii mäsa vidí Vincze ako najväčší problém odlesňovanie, aby sa mohlo pestovať krmivo práve pre zvieratá. Odporučil nám, aby sme jedli domáce mäso, pretože to dovezené má za sebou veľkú emisnú stopu, kvôli prevozu z jednej strany sveta na druhú. A kvôli zvieratám zo slovenských fariem s istotou nepadli hektáre Amazonského lesa.

Kompostér a odpadová stratégia

Viktor Vincze sa počas diskusie presunul do svojej kuchyne, kde nám ukázal dážďovky. Nie sú to však obyčajné z prírody, ale špeciálny druh Kalifornských dážďoviek. Kŕmi ich pečivom, rastlinnými zvyškami či dokonca aj kartónom! Hovoril, že zjedia v podstate čokoľvek mäkké, ale mliečne či plesnivé a pokazené veci im nerobia dobre a mohli by hynúť. Dodal, že to nesmrdí, pretože odpad nemá šancu –  skôr ako jedlo zhnije je už zjedené. V diskusii sme sa bavili o obaloch z vajec, ktoré im síce čas od času dáva, avšak ideálny scenár je nakupovať od maloobchodníkov, ktorým tieto obaly budeme vracať, alebo si nosiť vlastné. Takúto odpadovú stratégiu považuje za najlepšiu: „Treba veci držať v obehu, kým sa dá a nerozpadnú sa.“ Reflektoval na zdroje, ktoré sú použité pri výrobe vecí, aby to v horizonte času naozaj malo význam, aby znovu-použiteľné veci aj naozaj boli využívané znovu.

Recyklácia a vratné PET fľaše

Pri kontajneroch, na ktorých je znak separovaného zberu, sa stáva, že končia na rovnakej – netriedenej – zbierke odpadu. V debate sme preberali aj nákupné centrá, kde to pracovníci hromadne zbierajú. Vysvetlil nám, že pri novej odpadovej politike Slovenska to nedáva zmysel, pretože obec musí platiť za odpad a cena sa podľa množstva odpadu, ktoré je vytriedené, znižuje, a teda táto cena sa pretavuje u konečného spotrebiteľa. To znamená, že na konci procesu je triediaca linka, a tá je špeciálne upravená na určitú kombináciu. Sám sa bol na niektoré pozrieť, a tak to mal potvrdené rovno z pravej ruky. Vylúčil, že by námaha ľudí separovať separovanie ľudí vyšla nazmar, aj keď pripustil, že by mohlo prísť k individuálnemu zlyhaniu.

Zistili sme, že špinavé plasty doma netreba umývať. „Všetky veci, ktoré idú na recykláciu, sa na skládke musia povinne umývať, vrátane PET fliaš, téglikov či skla. Tieto procesy sú nastavené dobre.“
Vyslovil kritiku k zálohovaniu fliaš a plechoviek. „PET fľaše bude do obchodu treba nosiť nestlačené. A už dnes máme nastavený zber plastového odpadu. Plasty a plechovky sú najlepšou komoditou pre recyklovanie, obávam sa, že tie plasty a plechovky, ktoré sa už nachádzajú v obehu nebude motivácia recyklovať, pretože to už nebude finančne ohodnotené. Mnohé iné štáty to tiež spustili a mali problémy so znížením recyklovateľnosti.“ Dodal však, že uvidí, ako bude presne proces nastavený a či prinesie odpovede na jeho otázky.

Okrem tohto všetkého sme stihli prebrať aj problematiku slovenských národných parkov, nedostatočne jasné rozdelenie kontajnerov na separovanie naprieč krajinou, ale aj fast-fashion či nové pravidlá pre separovanie v našej škole, ktorým budeme učení hneď, keď sa vrátime späť do lavíc. Viktor Vincze v nás zanechal dôležitý odkaz, vždy začínať od seba, a tým motivovať svoje okolie, a aby sme sa pri verejných inštitúciách domáhali zelenšej politiky, pretože záujem občana sa u nás podceňuje, no má oveľa väčšiu silu, ako sa nám môže zdať.

[Patrik Kollár; foto: p.p. Kettmanová ]