V dnešnej dobe sa len výnimočne nájde niekto, kto nesedí každý deň za počítačom. O to viac to platí práve teraz, v čase lockdownu, keď sú deti odkázané na online školu a rodičia na home office. Ale okrem problémov s chrbticou nám každodenné vysedávanie za monitorom prináša ešte jeden problém – modré svetlo.

Čo je modré svetlo?

Najprv si treba (veľmi zjednodušene) zadefinovať, čo budeme považovať za“svetlo”. Bude to optické žiarenie ako časť elektromagnetického spektra. Takéto žiarenie je teda “zložené” z rôznych dĺžok, ktoré náš mozog interpretuje ako rôzne farby, od červenej s najväčšou vlnovou dĺžkou až po fialovú s vlnovou dĺžkou najmenšou.

Vlnové dĺžky modrého svetla nám počas dňa podporujú aktivitu, pozornosť, zlepšujú reakčný čas a náladu, no v noci spôsobujú problémy práve tým, že regulujú spánok a hormóny. Modré svetlo teda prispieva k tomu, že naše telo vie, kedy má byť bdelé a kedy má byť naopak v “útlme”.

Z tohto nám teda vyplýva, že by sme sa modrému svetlu mali vyhýbať najmä po súmraku, kedy sa v našom tele prirodzene tvoria hormóny, ktoré navádzajú spánok, čo modré svetlo narúša. A keďže LED a fluorescentné svetlá a zároveň elektronické zariadenia vyžarujú toto svetlo, tak by sme mali obmedziť svoj čas na telefónoch a počítačoch aspoň istý čas pred spánkom.

Ako modré svetlo ovplyvňuje spánok?

Tu si tiež potrebujeme vysvetliť jeden pojem – a to cirkadiárny rytmus. Cirkadiárny rytmus je (približne) 24-hodinový cyklus, ktorý sa každý deň opakuje u každého jedného z nás a pomáha našim telám zistiť, kedy sa má spustiť ktorá funkcia – kedy máme byť hore a kedy máme spať.

Tento cyklus je prirodzený pre každého a síce existuje viacero typov ľudí (nočná sova a ranný škovránok), no každý z nás má vnútorné hodiny, ktoré tento cyklus synchronizujú s denným svetlom.

A tu sa už dostávame naspäť k modrému svetlu. Keďže tieto cykly sú späté s východom a západom slnka, vystavenie nášho organizmu väčšiemu množstvu svetla pred spaním vplýva na náš cirkadiárny rytmus. A práve modré svetlo má najväčší vplyv.

Najväčší zdroj modrého svetla je slnko. Modré svetlo potláča prirodzenú tvorbu melatonínu v tele – melatonín je hormón zodpovedný za našu ospalosť. Táto vlastnosť modrého svetla je užitočná počas dňa, no stáva sa problematickou v momentoch, kedy sa rozhodneme ísť spať. Vystavenie sa modrému svetlu v podvečerných hodinách “oklame” náš organizmus, ktorý si myslí, že stále ešte neprišiel večer a netreba produkovať melatonín. Nedostatok melatonínu sa prejaví v dlhšom zaspávaní, nekvalitnejšom spánku a kratších fázach hlbokého spánku.

Takýto posun v cirkadiárnom rytme môže (ak trvá dlhodobo) viesť k rôznym zdravotným následkom – napríklad k metabolickým poruchám, poškodenému zraku, bolestiam hlavy alebo duševným problémom, ako je depresia.

Ako sa chrániť pred negatívnymi efektmi?

Ako už bolo spomenuté, medzi bežné zdroje (samozrejme okrem Slnka) modrého svetla patria: fluorescentné svetlá, LED žiarovky, smartfóny, televízie, obrazovky počítačov, tablety, e-čítačky, konzoly a rôzne iné zariadenia s obrazovkou. Najefektívnejší spôsob minimalizovania negatívnych efektov je vyhýbanie sa modrému svetlu vo večerných hodinách. Pokiaľ to nie je možné, tak je dôležité zapnúť si “nočný režim” na zariadeniach.

[Kristína Škutilová; foto: net]